Fatranské vrcholy – Ploská

Značky: , , ,

Na zaujímavý vrchol hlavného hrebeňa Veľkej Fatry s ďalekým kruhovým výhľadom – Ploskú, vedú z Turca dve značkované turistické cesty. Jedna Belianskou dolinou, druhá Necpalsku dolinou. Ja som si pre svoj výstup na tento vrchol vybral cestu tretiu. Z liptovskej strany pohoria, z Liptovských Revúc. Zvolil som ju najmä preto lebo je kratšia ako z Turca, čo je pri krátkych zimných dňoch dôležitý faktor pre pokojný a pohodlný návrat. Ale túra z Liptova je aj krajšia, ponúka zaujímavejšie výhľady, najmä v oblasti Čierneho Kameňa.

rp-ploska-1

O rázovitej podhorskej obci Liptovské Revúce ako o slovanskej občine pochádza najstaršia písomná zmienka z roku 1233. V 15. storočí sa osada spomína v súvislosti so spracovaním medenej rudy vyťaženej v Španej Doline. Revúckou dolinou viedla stará kráľovská cesta z Krakowa cez Liptov, Šturec do Banskej Bystrice. Revúčania sa často živili aj ako povozníci. Po vybudovaní novej cesty z Ružomberka do B. Bystrice tento spôsob obživy stratili.

Auto som zaparkoval na hornom konci dediny pod kaplnkou. Pri nej sa začína aj žlto značená turistická značka po ktorej som sa vydal na Ploskú. Bol nádherný, slnečný, zimný deň a tak som sa už po prvom stúpaní mohol radovať z pohľadov na dedinu z vtáčej perspektívy. Potom cesta viedla väčšinou zasneženým lesom. Vynoril som sa z neho nad Magurou a po pravej strane sa mi otvoril výhľad na Rakytov. Cestou nahor som prechádzal popri salaši. V lete je plný života, teraz, zasypaný snehom, vyzeral opustený. Nad ním som opäť vošiel do lesa. Vyšiel som z neho pod Čiernym Kameňom a tu som sa ocitol v nádhernej scenérii.

Bralnatý svah tejto štátnej prírodnej rezervácie s pralesovitým porastom smreku obyčajného, mukyne obyčajnej, javora horského a bohatým podrastom smreka a kosodreviny bol celý pokrytý bielou perinou. Panenskú čistotu snehu narúšali iba čerstvé stopy po lyžiach. Obdivujúc panorámu Čierneho Kameňa som sa dostal až do sedla pod Ploskou. Cvíľu som oddychoval, fotil. Potom som sa vydal smerom k vrcholu Ploskej, ktorý je naozaj ploský, ale v zime nie je až taký bezpečný ako by sa zdalo. Obvod tohto vrchu lemujú veľké svahové poruchy a lavínové ryhy. Cesta na vrchol je označená tyčami, pri jednej z nich zo snehu trčí žltá tabuľka s výstrahou – Lavínové nebezpečenstvo. A pri pohľade doprave je jasné pred čím varuje. Na svahu vidno, že sa odtiaľ spustili veľké lavíny. Ale popri tyčiach sa bezpečne dostávam do výšky 1 532 metrov, do cieľa mojej dnešnej túry.

rp-ploska-4

Výhľad z Ploskej je naozaj vynikajúci. Vidno z neho nielen do Veľkej Fatry ale aj Malú Fatru, Nízke Tatry i končiare Vysokých Tatier. Na vrchole fúkal dosť silný vietor a tak som z neho zostúpil o niečo nižšie smerom na Chyžky, Kýšky. Tu v relatívnom závetrí som postojačky poobedoval, pofotil som výhľady na Borišov a Krížnu a pomaly sa pobral späť. Slnko cez deň hrialo na svahy, topilo povrch snehu a ten sa vo vetre a prituhujúcej zime zmenil na tisíce hrotíkov, ostrých ako britva. Obdivujem túto rýchlu zmenu, fotím a s ubúdajúcim slnkom zostupujem dole. Zo sedla po Ploskou sa vraciam po tej istej žltej značke, po ktorej som sa ráno vybral hore.

Ján Farský

foto: autor

 

/ 2944 Articles

Red

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).