Vodná plocha v Turci chýba

Značky: , ,

Rekreačná vodná plocha je v každom regióne prirodzeným lákadlom počas každého ročného obdobia. Ani náš región nie je výnimkou. Bohužiaľ však v Turci neexistuje vodná plocha väčšia (viac ako 1 ako hektár), ktorá by bola vhodná na vodné športy a rekreáciu. Keďže dopyt po takejto plocha v našom regióne rastie, opýtali sme sa na súčasnú situáciu riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu  Ing. Dalibor Steindl-a.

Jediná väčšia plocha je priehrada na Turčeku, tá je ale zásobárňou pitnej vody pre celý región horného Turca a Hornej Nitry s prísnym zákazom vodných športov. V Turci sa nachádzajú len menšie stojaté vodné plochy, ktoré sa dajú využívať len na športový rybolov, prípadne hospodársky chov rýb. Neoficiálne sa u nás využívajú na kúpanie a rekreáciu ťažobné jamy na Lipovci a pri Šútove . Okrem neupraveného terénu tam však chýba aj zdravotná služba a hygienické zázemie, o možnosti kempovania nehovoriac.

V čase klimatických zmien a určitých bezpečnostných rizík v prímorských krajinách vyhľadávajú aj naši turisti hlavne miestne vodné plochy. Zdá sa, že tento trend bude rastúci a preto by aj náš región Turca mal ponúknuť takúto plochu. Vzorom by nám mohli byť rekreačné strediská, ktoré vznikli pri Liptovskej Mare, Oravskej priehrade, alebo Žilinskom vodnom diele. Tie majú v poslednom období priam raketový nárast návštevníkom.

Problém je lokalita a hygiena

Dalibor Steindl sa pri hľadaní riešenia obrátil na rešpektovaného architekta Ing. Vladimíra Hladkého zo spoločnosti CREAT. Ten sa v minulosti podieľal na spracovaní komplexnej štúdie rekreačnej oblasti v okolí mesta Turany, ktorá bola už spracovaná po stupeň EIA. Tá rátala s vybudovaním rekreačného strediska medzi obcami Turany a Krpeľany a mala využiť ťažobné jamy, ktoré by zostali po ťažbe štrkov pod diaľnicu. Tých ostalo po výstavbe D1 v našom regióne hneď niekoľko. Obaja ďalej ukazujú na príklade rakúskej a poľskej rekreačnej oblasti, ako sa dá takýto priestor využiť.

Schwarlsee – z ťažobných jám vzniklo TOP rekreačné stredisko
Schwarlsee Rakúsko – plán rekreačnej vodnej plochy

Aká bola predstava kolektívu architektov pod vedením Ing.arch Vladimíra Hladkého  z pred 10 rokov v oblasti Turian si  môžete pozrieť na nasledujúcich ilustráciach:

Ilustácia rekreačnej oblasti Turany
Návrh riešenia územia – rekreačná oblasť Turany

Výstavbu diaľnice by sme mali vnímať v oveľa širšom kontexte. Nielen v dopravnom, ale taktiež turistickom. Výstavba diaľnice zmenila charakter krajiny a vytvorila možnosti, ako tento nový charakter využiť. Napokon, nie je to nič nové. Okolité krajiny sa dlhodobo snažia takéto územia využiť a zapojiť ich do celkového obrazu krajiny aj týmto spôsobom.

dodáva architekt Vladimír Hladký. Ten spolu s Daliborom Steindlom (Turiec-Kremnicko OOCR) vytipovali niekoľko lokalít, kde stoja, alebo budú stáť povrchové ťažobné jamy. Cieľom je zapracovanie vyťaženej oblasti, ktorá je zaliata vodou na rekreačné účely. Následne by radi zapracovali územie do územných plánov dotknutých obcí s už zaradenou športovo – rekreačnou vodnou plochou. Najťažšie je podľa nich vytipovanie vhodnej vodnej plochy (ideálne) s prirodzeným prítokom. Vodná plocha s prirodzeným prítokom je totiž z pohľadu schvaľovania a následného využívania športovo – rekreačnej plochy oveľa vhodnejšia. Hneď, ako takúto plochu presne zadefinujú, začnú s jej prípravou na rekreačné účely. Zatiaľ v papierovej forme – vo forme tzv. urbanisticko-architektonickej štúdie .

Ako ďalej uvádza architekt Hladký, rekreačná vodná plocha nemá byť určená len na plávanie, ale aj na rekreačné športy ako člnkovanie, windsurfing, kitesurfing a prípadne vodný vlek na vodné lyžovanie.

Potencionálni odporcovia takéhoto zámeru sa musia pozrieť na riešenia tohto druhu aj v širšom kontexte, veď asi nikomu z nás sa nepáčia drobné vodné plochy roztrúsené v okolí diaľnic ako „ementál“. Keď sa územie správne pripraví, bude mať z toho úžitok celý región.

Takto fungujúca vodná plocha môže byť prínosom nielen pre užívateľov ( rekreantov, športovcov) ale aj pre samotnú obec vo forme výšenia atraktivity obce, ale aj možnej zamestnanosti jej obyvateľov. Pričom plochy takéhoto charakteru nemusia mať len regionálny význam, ale môžu osloviť mnohých turistov z iných regiónov v rámci Slovenska, ale aj v zahraničí.

Dúfajme , že ambiciózna vízia týchto dvoch turčanov sa niekdy v budúcnosti v Turci podarí zrealizovať. O potencionálnych domácich ale aj cezpoľných rekreantov v malebnom Turci určite nebude núdza.

Vizualizácia využitia ťažobných jám v lokalite Turany
Text : regionportal.sk
Foto : CREAT, s.r.o. , Ing.arch. Vladimír Hladký, Schwarzlsee.at

/ 2990 Articles

Red

One Comment

  1. Branko Brodniansky

    Naozaj chýba vodná plocha v Turci?
    Je pravda, že veľká vodná plocha, ktorá by stála za urbanistickú štúdiu, ako bolo uvedené v hlavnom príspevku, a ktorá by lákala aj náročných rekreantov, v Turci naozaj chýba.
    Pohľad na satelitné snímky v spojení s malou turistikou nám prezradí, že v skutočnosti je v Turci cca 20 vodných plôch väčších ako 1 ha, väčšinou bývalých bagrovísk štrkopieskov. Verejným záujmom slovenskej aj európskej spoločnosti je: „vrátiť deti do prírody“. Je o tom napísaných množstvo dokumentov ( http://www.zrvs.sk/viewforum.php?f=82&sid=c750e1a9bcaa7dd9a8e6e64e15cd0963 ). Z tohto pohľadu sa javí významnejšie viacero drobných investícií zameraných len na základné sprístupnenie týchto malých vodných plôch verejnosti bez osobitných nárokov na zázemie alebo služby. Najdôležitejšie je, aby pri vodnej ploche bol aspoň jeden bezpečný vstup do vody (pláž). Je logické, že pre takéto drobné investície sa súkromní investori sotva nadchnú.
    Práve na plnenie úloh takéhoto verejného záujmu (a jemu podobných) je určená miestna samospráva so svojim inštitútom verejnoprospešných stavieb. V prípade prebiehajúcej ťažby to má samospráva jednoduchšie – lebo len určí podmienky, ako má ťažobná spoločnosť tvarovať brehy vodnej plochy pri ukončovaní ťažby, aby boli bezpečné a vhodné na vodné športy.
    Pri verejnom záujme týkajúcom sa detí je však istým problémom to, že predstavitelia miestnej samosprávy (ak sú vo vyššom veku) sa ťažko stotožňujú so záujmami a potrebami detí. Preto sa požiadavky na sprístupňovanie vodných plôch mládeži musia pripomínať voleným poslancom o to hlasnejšie a častejšie.
    Skúsenosti na Slovensku ukazujú, že tam, kde sa verejnosť aktivizuje a kladie požiadavky na samosprávu, tam sa vodné plochy naozaj sprístupňujú verejnosti. Príkladom môže byť 20 hektárová vodná plocha v Turci dlhá 700 m a široká 400 m vedľa diaľničného privádzača, ktorú si sučianska mládež nazvala „Chorvátsko“.

    B. Brodniansky, Zväz rekreačných vodných športov.

    Odpovedať

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).