Fatranské vrcholy – Šíp

Značky: , ,

Fatranské vrcholy – Šíp

1s
Pri vstupe do Turčianskej záhradky z oravskej a liptovskej strany, nad sútokom Váhu a Oravy, sa ako strážna pevnosť s množstvom veží a vežičiek, týči Šíp. Z hlavného vrcholu tohto masívneho a rozložitého vrchu, ktorý tvorí krásnu, výraznú krajinnú dominantu, je takmer kruhový rozhľad.
Od roku 1980 je toto územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Cieľom je chrániť celú rozlohu bralnatého Šípu so zriedkavou vápencovou flórou, zachovanou vegetačnou stupnovitosťou a vzácnymi živočíšnymi spoločenstvami.

2as

V súčasnosti jediná cesta na vrchol, po značkovanom turistickom chodníku, vedie zo Stankovian. Žltá značka nás privedie miernym stúpaním po lesnej ceste najprv do Žaškovského sedla. Odtiaľ chodník stúpa už oveľa strmšie. Po niekoľkých minútach sa dostaneme k zaujímavému skalnému útvaru. Bralo s jaskynkou na mňa pôsobilo tak, akoby som sa díval na barokovú kaplnku. Ale miestni majú pre toto miesto oveľa prozaickejší názov. Vraj ho volajú Škutova komora.

3s

Ešte zaujímavejší jaskynný útvar sme našli približne 15 minút od vrcholu. V brale vyčnievajúcom z úbočia šípskeho masívu sa nachádza síce nie hlboká, ale pôsobivá jaskyňa s mohutným skalným stĺpom a úžasným výhľadom do údolia. Nevedie sem žiadny značkovaný chodník, jaskyňa nie je verejne prístupná. Ale keďže v lete boli na túre medzi nami aj martinskí jaskyniari, mali sme oprávnenie tento útvar aspoň letmo preskúmať.

5s

Po chvíľach strávených v tajomnej atmosfére jaskyne, sme sa pobrali ďalej a onedlho sme stáli na vrchole Šípu. Viditeľnosť bola veľmi dobrá a tak sme videli doslova široko – ďaleko. Vľavo oravskú krajinu, pred nami majestátnu Kopu, údolie Váhu, Ľubochňu a hrebene Veľkej Fatry. Po pravej strane sme zas videli ďaleko do Turčianskej záhradky. Okrem nádherných výhľadov ma zaujala aj pestrofarebná kvetena. Na lúke pod vrcholom kvitlo množstvo rôznych druhov kvetov a menilo ju na koberec plný úžasných vzorov a farieb.

6s 7s 8s

Cestou na Zadný Šíp sa nám naskytli i výhľady na malebnú scenériu malofatranských vrcholov – Stohu a Rozsutca. Náš chodník nás priviedol aj k úžine medzi bralnatými vežami. Podarilo sa nám ňou prepchať a tak sme mohli pokračovať. Krátko sme sa pristavili pod veľkým krížom umiestneným na Zadnom Šípe. Pofotili sme, ponakrúcali a odtiaľ, pomerne strmo nadol, sme sa vydali k poslednému cieľu našej túry – do osady Podšíp.

9s 10s

Poznám málo romantických ľudských sídiel s takou magickou atmosférou, akou dýcha Podšíp. Akoby sa tu zatavil čas. Na rozľahlej lúke pod Zadným Šípom, vo výške 760 m.n.m sa krčia zachované drevenice pôvodnej vrchárskej osady. Kedysi tu žilo okolo desať domácností. Chovali ovce, ťažili drevo. Venovali sa tiež košíkárstvu. Na svojich políčkach si v tejto výške dokázali dopestovať aj základné potraviny – zemiaky, kapustu, fazuľu. No život tu bol ťažký. Najmä zima vždy riadne prikvačila osadníkov. Nečudo, že poslední stáli obyvatelia osadu opustili v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Pôvodné obydlia zostali zachované dodnes najmä vďaka chalupárom, väčšinou potomkom pôvodných vrchárov. Drevenice stále dýchajú svojráznou horalskou atmosférou, nenájdete tu elektrinu ani ďalšie technické výdobytky moderného sveta. No môžete sa do sýtosti napiť a osviežiť krištáľovo čistou vodou zo studničky. Príde vám to vhod najmä v letných horúčavách, spolu s tieňom rozložitých stromov, pod ktorými sú učupené útulné domce.

Ján Farský, foto: autor

/ 175 Articles

Ján Farský

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).