Fatranské vrcholy- OSTRÁ

Značky: , , , ,

Je spolu so susednou Tlstou výraznou a neprehliadnuteľnou prírodnou dominantou Veľkej Fatry  a horného Turca. Na Ostrej ( 1 263 m n.m. ) som bol už niekoľkokrát ale predpoveď vynikajúceho počasia na tretiu májovú sobotu ma jednoducho opäť vyhnala do hôr. Svoju túru som začal v ústí Gaderskej doliny. Po modrej značke som odbočil doprava na chodník Jána Bojmíra a začal stúpať hore Konským dolom. V jeho hornej časti ma privítal mohutný masív Muráňa,   spoza ktorého presvitali lúče ranného svetla a ostro vykresľovali obrysy pokrútených borovíc vyrastajúcich z jeho skalných terás. Z rázcestia na Muráni som sa vydal po žltej značke chodníkom vedúcim na Ostrú. Po dlhšom stúpaní sa mi začali vynárať prvé výhľady na protiľahlú bralnatú Tlstú. Teleobjektívom som si priblížil bizarné tvary skalných útvarov – brál, vežičiek a ihiel, ktoré pripomínali do kameňa zakliate rozprávkové kráľovstvo. Farebná scenéria bielych skál, jasnozelených  listnáčov, tmavozelených ihličnatých stromov a blankytu oblohy bola úžasná. Hodnú chvíľu som si vychutnával túto nádheru. Potom som pokračoval ďalej. Onedlho som už bol v sedle pod Ostrou.

Napravo odo mňa sa vypínal jej západný vrchol. Ten mi vždy pripomínal mohutný, nedobytný hrad týčiaci sa nad Turčianskou kotlinou. A v ušiach mi celý čas zneli piesne ženičiek z Mošoviec, ospevujúcich krásu Turčianskej záhradky, radosti, ale aj trápenia ľudí, ktorí v nej žili. Veď krajinou pod nami sa počas rokov a stáročí prehnali dejiny, neraz krvavé. Aj o tom spievajú Mošovčanky.  Ich piesne sa nesú nad údoliami a stúpajú k Ostrej, ktorá sa po celý čas nad tým všetkým týči – nedotknutá, hrdá, dôstojná a krásna. Pohľad na ňu ma vždy napľňa obdivom  ale aj pokorou. Keď som sa dosť vynadíval na západný vrchol, pobral som sa po žltej značke ďalej, k východnému vrcholu – Zadnej Ostrej. Po niekoľkých minútach už kráčam po hrebeni, z ktorého sú vynikajúce výhľady na Turiec i dovnútra Veľkej Fatry.

Pri chodníku zrazu nachádzam množstvo sýtomodrých horcov a krásne ružové a svetlomodré kvety, ktoré žiaľ neviem pomenovať. Tieto rastlinky akoby mi chceli potvrdiť, že naozaj kráčam Turčianskou záhradkou, či vlastne hradbou, ktorá ju ohraničuje. Prechádzam popri veľkom a zaujímavom skalnom hríbe, ktorý vyrastá z úbočia podo mnou. Onedlho sa dostávam na východný vrchol – Zadnú Ostrú. Vidno z nej ďaleko do pohoria. Úbočia a zrázy v okolí vrcholu sú posiate fotogenickými skalnými útvarmi. Zvečňujem ich podobu fotoaparátom a po krátkej pauze sa opäť po žltej značke vydávam nadol k Juriašovej doline. Tá sa mi dnes zdá ešte strmšia ako obyčajne. Na suchom a prašnom chodníku sa ťažko brzdí, ale napokon sa šťastne dostávam do Blatnickej doliny k zurčiacemu potoku a lúke plnej voňavej mäty. S radosťou sa čvachtám vo sviežej vode, oddychujem a „dobíjam baterky“ na posledný úsek túry – Blatnickou dolinou do Blatnice  k zaparkovanému autu.

[jwplayer mediaid=“166″]

Autor: Ján Farský

/ 175 Articles

Ján Farský

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).