Kysuce

Fotogaléria Kysúc

[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_002.jpg]7280
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_001.jpg]1270
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_004.jpg]1040
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_003.jpg]980
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_008.jpg]880
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_005.jpg]810
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_006.jpg]480
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_007.jpg]420
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_009.jpg]360
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_010.jpg]280
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_011.jpg]350
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_012.jpg]300
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_013.jpg]440
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_014.jpg]370
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_015.jpg]400
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_016.jpg]280
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_017.jpg]260
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_018.jpg]200
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_019.jpg]200
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_020.jpg]180
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_021.jpg]310
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_022.jpg]230
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_023.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_024.jpg]170
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_025.jpg]180
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_026.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_027.jpg]150
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_028.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_029.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_030.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_031.jpg]140
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_032.jpg]170
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_033.jpg]140
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_034.jpg]170
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_035.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_036.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_037.jpg]150
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_038.jpg]140
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_039.jpg]150
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_040.jpg]150
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_041.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_042.jpg]280
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_043.jpg]190
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_044.jpg]190
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_045.jpg]170
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_046.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_047.jpg]170
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_048.jpg]130
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_049.jpg]130
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_050.jpg]130
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_051.jpg]170
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_052.jpg]200
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_053.jpg]190
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_054.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_055.jpg]130
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_056.jpg]150
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_057.jpg]130
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_058.jpg]120
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_059.jpg]150
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_060.jpg]150
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_061.jpg]160
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_062.jpg]140
[img src=http://www.regionportal.sk/wp-content/flagallery/kysuce/thumbs/thumbs_k_063.jpg]170

 

Kysuce majú spomedzi všetkých regiónov Žilinského samosprávneho kraja najvýhodnejšiu polohu na rozvíjanie cestovného ruchu pre zahraničných návštevníkov. Na západe susedia s Českou republikou, na severe s Poľskom. Do Česka možno cestovať viacerými hraničnými priechodmi: Makov – Velké Karlovice a Horní Bečva, Klokočov (Turzovka) – Bíla, Podzávoz – Šance, Svrčinovec – Mosty u Jablůnkova. Do Poľska vedie cestné aj vlakové spojenie cez Skalité do Zwardoňa. Turistické priechody sú: Skalité-Serafínov – Górka Gomólka, Čadečka, od železničnej stanice Čierne-Polesie. Na juhu prechádzajú Kysuce do Bytčianskeho a Žilinského okresu, na východe susedia s Oravou.
Región dostal pomenovanie podľa rovnomennej rieky Kysuca, ktorá pramení nad Makovom v severnej časti Javorníkov a pri žilinskom Budatíne ústí do Váhu. Do Kysuce sa vlievajú riečky a potoky pretekajúce osídlenými alebo lesnatými dolinami. Prírodná rezervácia Kysucká brána pri obci Rudinka je najnižšie položeným miestom Kysúc. Masívy Brodňanky a Rochovice s usadeninami druhohorného mora vytvárajú aj najužšie miesto kysuckého údolia. Cezeň sa prichádzalo popri Kysuci z Považia na Moravu a do Poľska. Takmer dve tretiny územia sú súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorá zasahuje do viacerých susedných okresov. Západnú časť regiónu tvoria pohoria Javorníky (so štátnymi prírodnými rezerváciami Veľký Javorník a Malý Polom), Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy. Vo východnej časti sa rozkladajú Kysucké Beskydy (so štátnou prírodnou rezerváciou Veľká Rača), Kysucká vrchovina a zasahujú do nej Oravské Beskydy.
Obyvatelia Kysúc žijú v štyroch mestách – v okresných sídlach Čadca a Kysucké Nové Mesto, v Turzovke a Krásne nad Kysucou – a v 33 obciach s niekoľkými stovkami väčších a menších osád. Väčšina usadlostí vznikla počas valašskej kolonizácie okolo 16. storočia. Najstaršie novoveké osídlenie potvrdili archeologické výskumy v dolnej časti regiónu. Prví osadníci a nasledujúce generácie vtlačili Kysuciam neopakovateľný ráz klčovaním lesov, obrábaním pôdy a budovaním obytných sídiel aj v ťažko prístupných častiach. Na okrajoch lesov alebo aj uprostred nich vytvorili zaujímavú krajinársku mozaiku terasovitých polí a lúk. Do početných osád rozložených medzi pasienkami, roľami a lesnými porastami vedú z obcí vystavaných popri hlavnej ceste bočné cesty, poľné, lesné cestičky a turistické chodníky. Vo viacerých osadách sa uchovali pôvodné drevenice, ktoré majitelia využívajú zväčša na rekreačné pobyty.
Kysuce poskytujú celoročne možnosti na horskú turistiku pre peších aj cyklistov, na zjazdové a bežkárske lyžovanie. Väčšie lyžiarske strediská sú v obci Oščadnica, v Makove a v Čadci. Lokálne lyžiarske vleky sú vo viacerých obciach. Na bežecké lyžovanie sú vhodné najmä hrebeňové trasy vo vrcholových partiách Moravsko-sliezskych Beskýd a Javorníkov. Obľúbené sú v regióne zber lesných plodov, rybolov na pstruhových riekach. Na rybárčenie a kúpanie slúžia viaceré vodné nádrže: Čadca-Milošová v blízkosti chatárskej oblasti, Rusnácka na Klubinskom potoku, Dlhá na Dlžianskom potoku, Jelitov na Olešnianke, Zákopčie v Rakovej, Vychylovka, Oščadnica. Postupne sa začína rozvíjať agroturistika.
Každoročne sa v apríli konajú v Rakovej a Čadci národná prehliadka ochotníckych divadiel Palárikova Raková, v máji v Oščadnici národná súťaž v hre na heligónku Oščadnická heligónka, v júni v Lodne národná súťaž rozprávačov Rozprávačské Lodno, v auguste bývajú v Turzovke Beskydské slávnosti, v septembri v párnych rokoch sa v Čadci koná Etnofilm, medzinárodné bienále dokumentárnych filmov s antropologickou tematikou.

Kultúrne a prírodné pozoruhodnosti Horných Kysúc
Čadca
Administratívnym, kultúrnym a hospodárskym sídlom Kysúc je Čadca. Je umiestnená približne v strede regiónu, no považuje sa predovšetkým za centrum jeho hornej časti. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1565. Jej mestské jadro rozdeľuje cestná komunikácia vedúca do Skalitskej doliny pri Poľsku a na Makov pri hranici s Českom. Z ľavej strany cesty sa napája Palárikova ulica s viacerými pôvodnými objektmi mestskej architektúry z minulého storočia. Na pravej strane na Námestí slobody za statnými lipami dominuje barokový Kostol svätého Bartolomeja, patróna mesta, z roku 1734. Na mieste bývalej fary je reliéf na pamiatku prítomnosti hurbanovských vojsk v revolučných rokoch 1848 – 1849.
Mestský dom
Architektonicky zaujímavý je objekt Mestského domu z konca prvej tretiny 20. storočia. Sídlia v ňom mestský úrad, Kysucké informačné stredisko a Kysucká galéria. V Čadci pôsobia aj verejné kultúrne inštitúcie Kysucké múzeum, Kysucká knižnica a Kysucké osvetové stredisko.
Cez lesy a horské lúky vedú z Čadce turistické chodníky do viacerých osád. V čadčianskej osade Milošová-Megoňky sa v kameňolome nachádzajú raritné kamenné gule. Majú vajcovitý až dokonalý guľovitý tvar, priemer niektorých presahuje dva a pol metra. Nálezisko je súčasťou rozsiahleho komplexu, ktorý sa tiahne asi na pätnástich kilometroch pod hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd po obec Klokočov.
Z Čadce vedú popri toku Kysuce do hornej časti regiónu lokálna železničná trať do Makova a cesta, ktorá odbočuje dvoma horskými sedlami do regiónu Bytče a cez hranicu s Českou republikou pokračuje do severomoravského regiónu. Na ich trase je niekoľko obcí, z ktorých možno podnikať výlety do priľahlých osád a lesných partií v pohoriach Javorníky a Moravsko-sliezske Beskydy.
Nad mestom je lyžiarske stredisko Husárik. V Turzovke-Bukovina je aj večerné lyžovanie. Vo Vysokej nad Kysucou je lyžiarske centrum. Vleky premávajú aj v Klokočove-Hlaviciach a v Korni.
Zákopčie
Pri Čadci pod horstvom Javorníkov leží Zákopčie. Zachovali sa v ňom niektoré barokové svetské stavby. Podhorská obec má v pekných prírodných zákutiach viac ako 70 lazníckych osídlení.
Raková
Raková so zaujímavým neogotickým kostolom je rodiskom Jána Palárika. V obci je busta a pamätná izba tohto významného slovenského dramatika. UNICON KYSUCE Raková má v bývalom poľnohospodárskom dvore obce jazdiareň, ponúka jazdecké kurzy, jazdy na koňoch.
Staškov
V Staškove v blízkosti železničnej stanice je rodný dom herca Jozefa Kronera a jeho pomník pred kultúrnym domom. Chata Skalovka v obci má prírodné ekologické jazierko.
Podvysoká
V Podvysokej pri základnej škole je socha chlapca, pripomínajúca detstvo a tvorbu významného slovenského spisovateľa Rudolfa Jašíka.
Vysoká nad Kysucou
Vo Vysokej nad Kysucou v budove obecného úradu je Pamätná izba potomka kysuckých rodičov Eugena Andrewa Cernana, veliteľa Apolla 17, ktoré pristálo ako prvé s astronautickou posádkou na Mesiaci.
Turzovka
Turzovka sa postupne stáva druhým centrom Horných Kysúc. Založil ju roku 1592 zemepán Juraj Thurzo. Jej súčasťou boli do 60. rokov minulého storočia obce Dlhá nad Kysucou, Klokočov a Korňa. V Turzovke stojí barokový Kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1759, v starej časti mesta sa zachovali niektoré svetské stavby s architektonickými prvkami baroka. V centre je Pamätná izba spisovateľa Rudolfa Jašíka. Súsošie Drotár s džarkom pripomína tradíciu typického kysuckého remesla.
Živčáková
V katastri mesta je najvyhľadávanejším miestom Kaplnka Panny Márie Turzovskej v lokalite Živčáková. Navštevujú ju pútnici z rozličných častí Slovenska aj zo zahraničia; viacerí veria v blahodarné účinky tamojšieho vodného žriedla.
Turzovka je vhodným turistickým východiskom do centrálnych pohorí Horných Kysúc. Lyžiarom slúži stredisko Bukovina. Fyzioterapeutické centrum Impulz v Turzovke poskytuje masáže, elektroliečbu, zdravotnú gymnastiku.
Korňa
V Korni sa uchovala ľudová drevená architektúra Horných Kysúc. Nad obcou sú zvyšky ropného prameňa s vysokým obsahom olejov a občasnými výronmi metánu. Agroturistické centrum Korňa má 35 miest na ubytovanie, lyžiarsky vlek, poskytuje možnosť letnej a zimnej turistiky, rybolovu, zber lesných plodov, organizuje fakultatívne výlety na pútnické miesto Živčáková. Návštevník má možnosť zúčastniť sa na tradičnej domácej zabíjačke a výrobe drevených šindľov. Penzión Kriváň v obci má vlastný vnútorný bazén.
Klokočov
V Klokočove je prírodná rezervácia Klokočovské skálie s geologicky zvláštnymi skalnými guľami.
Makov
Obec Makov sa písomne spomína roku 1720, založený bol roku 1895. Leží v susedstve s Českou republikou na styku Javorníkov, Turzovskej vrchoviny a Vsetínskych vrchov. V Makove je najsevernejší výskyt duba letného na Slovensku. V osade Papajovci rastie jeden z najmohutnejších brestov hrabolistých v strednej Európe. Na hlavnom hrebeni Javorníkov je vyhliadkový vrchol Stratenec s pamätníkom oslobodzovacích bojov. Okolie Makova je obľúbeným miestom turistov aj lyžiarov. V katastri obce sa nachádza viacero lyžiarskych stredísk. Dobré podmienky na upravenej lyžiarskej zjazdovke sú v stredisku Kasárne a v stredisku Ski v miestnej časti Čierne. Lyžiarsky a detský vlek je pri chate Kmínek aj na Bumbálke. Do tohto strediska vedie z obce cez miestnu časť Potok turistický chodník Makov.
Kasárne
Vyhľadávaným lyžiarskym a turistickým strediskom je horská oblasť Kasárne s viacerými ubytovacími zariadeniami. Hotel Fran má vlastný vnútorný bazén a saunu. Pre bežkárov sú z Makova-Kasární vhodné hrebeňové trasy vo vrcholových partiách Moravsko-sliezskych Beskýd a Javorníkov. Najobľúbenejšie trasy vedú smerom na Portáš cez Stratenec a Malý Javorník.
K-TEN company Makov má jazdecký klub, jazdiareň, ponúka jazdecké kurzy s možnosťou ubytovania v obci. Súčasťou chaty Kmínek Makov je otvorený bazén s prírodným ohrevom vody.
Svrčinovec
Cez Čadcu prechádza aj ďalšia významná medzinárodná spojnica. Cez susednú rozľahlú pohraničnú obec Svrčinovec prechádzajú dve železničné tepny medzinárodného významu. Košicko-bohumínska trať vedie do Česka, druhá vychádza zo Žiliny a cez Skalité pokračuje do Poľska. Súčasťou medzinárodných koridorov sú na týchto trasách aj cestné komunikácie.
Čierne
Nad obcou Čierne pri osade Hrčavá sa stretávajú hranice Poľska, Česka a Slovenskej republiky. Miesto dostalo pomenovanie Trojhraničie, čo symbolizujú tri monolity. Oficiálne aj priateľsky sa na ňom stretávajú obyvatelia všetkých troch štátov. V obci je lyžiarsky vlek.
Skalité
Skalité je rozľahlá hraničná obec s Poľskom. V časti Serafínov je lyžiarske stredisko.
Oščadnica
Z Čadce na juh smeruje cestná a vlaková doprava do južnej časti regiónu. Prvou významnou obcou na trase je Oščadnica. Vznikla z rozptýlených valašských kopaničiarskych osídlení v prvej polovici 17. storočia. Jej architektonickou dominantou je kalvária s krížovou cestou a Kostolom Sedembolestnej Panny Márie na vrchu Grapa. Centrum obce dotvára rozľahlé námestie s viacerými zaujímavými architektonickými objektmi.
Na dolnom konci Oščadnice v lesoparku so vzácnymi drevinami a jazierkom stojí pôvodne poľovnícky kaštieľ zo začiatku 20. storočia. Kysucká galéria má v ňom stálu expozíciu jej zakladajúcich výtvarníkov a organizuje aktuálne výstavy.
Oščadnica sa nachádza v kysuckej časti Beskýd pod masívom Veľkej Rače (1236 m), ktorý je najvyšším vrchom Kysúc. Na jeho svahoch sa nachádza stredisko Snowparadise. Patrí medzi technicky najlepšie vybudované lyžiarske centrá na Slovensku. V časti Dedovka je šesť zjazdových tratí, na Lalíkoch tri a Marguška má päť. Na Veľkej Rači upravujú bežecké stopy v okolí lyžiarskeho strediska a popri poľskej hranici až do Skalitého-Serafínova. Stredisko má ambície pritiahnuť turistov a návštevníkov celoročne. V lete 2005 dali na svahoch Dedovky do prevádzky 1300 metrov dlhý tobogan bobovej dráhy. V ponuke sú aj viaceré ďalšie atrakcie.
Dedovka
Z osady Dedovka vedie na vrchol sedemkilometrový prírodovedno-ochranársky náučný chodník. Pozdĺž hranice s Poľskom smeruje hrebeňová trasa turistickými chodníkmi do Starej Bystrice, Zázrivej a Vychylovky.
Krásno nad Kysucou
Krásno nad Kysucou leží v údolí Kysuce, do ktorej ústí riečka Bystrica. Prvá písomná zmienka o osídlení terajšieho mestečka je z roku 1325. Do začiatku 16. storočia chotár siahal až po sliezske hranice. V centre Krásna nad Kysucou je Kostol sv. Ondreja z druhej polovice 19. storočia, ktorý je najväčším sakrálnym objektom na Kysuciach. Zo súčasnej architektúry je zaujímavý polyfunkčný kultúrny dom.
Zborov nad Bystricou
V Zborove nad Bystricou je architektonicky zaujímavý kostol postavený v 70. rokoch 20. storočia s vitrážami významného slovenského maliara a grafika Vincenta Hložníka.
Stará Bystrica
Stará Bystrica sa listinne spomína roku 1417, rozvíjať sa začala pod vplyvom valašskej kolonizácie. Kostol v neogotickom architektonickom slohu postavili roku 1892. Dominantou obce sa stáva námestie v strede obce s ústrednou Zbojníckou baštou.
Nová Bystrica
Nová Bystrica vznikla v chotári obce Stará Bystrica. V osade Vychylovka-Chmúrovci sa nachádza v susedstve regiónu Orava Múzeum kysuckej dediny. Sú v ňom sústredené drevenice z celého regiónu, počas turistickej sezóny tam organizujú kultúrne a prezentačné podujatia a praktické ukážky ľudových remesiel. Raritou skanzenu je technická pamiatka Historická lesná úvraťová železnička s funkčným strojovým parkom a vozňami na osobnú dopravu návštevníkov skanzenu. Zachovaný úsek úzkorozchodnej lesnej železnice s ojedinelým úvraťovým systémom je národnou kultúrnou pamiatkou a navrhli ju do zoznamu kultúrneho svetového dedičstva UNESCO. Na riečke Bystrica sú Vychylovské prahy s mohutnými skalnými blokmi.
Nad Novou Bystricou je vodárenská nádrž. Na mieste bývalej obce Riečnica stojí kostol, ktorý zostal ako jediná zachovaná stavba na pamiatku obyvateľov tejto zatopenej obce a obce Harvelka. Na konci doliny je prírodná pamiatka Zajačkova lúka s hojným výskytom šafranu Heufellovho. Nádrž zabezpečuje pitnú vodu pre Kysuce a Žilinu, preto nie je využívaná na cestovný ruch.
Radôstka
V Radôstke je nový Kostol sv. Andreja-Svorada a Beňadika. Na architektonicky zaujímavú stavbu použili materiál z miestnych zdrojov: drevo a kameň. Cez obec prechádza cesta na Lutiše a odtiaľ do Terchovskej doliny.
Kysucké Nové Mesto
Kysucké Nové Mesto je historickým centrom Dolných Kysúc, v ktorých sú doklady o najstaršom osídlení regiónu. Prvá písomná zmienka o Kysuckom Novom Meste je z roku 1244. Farský gotický Kostol sv. Jakuba, patróna mesta, postavili o 40 rokov neskôr. Historické námestie je jediný zachovaný architektonický komplex na Kysuciach. Stoja na ňom viaceré meštianske domy renesančného typu s arkádami, budova bývalého pivovaru zo 17. storočia, pamiatkový barokový objekt mestskej knižnice. V mestskej časti Suľkov pôsobí Kysucká hvezdáreň, verejná kultúrna a vzdelávacia inštitúcia.
Kysucké Nové Mesto sa nachádza v susedstve Kysuckej vrchoviny. Vedú z neho turistické trasy do dolín v susedných obciach a v dolnej časti Vadičovskej doliny do rekreačnej oblasti Veľké Ostré. Pod radoľskou Skalkou v koryte rieky Kysuca sú pereje vytvorené priečne uloženými bridlicami.
Radoľa
V Radoli stojí vzácny kaštieľ. Spomína sa už v listine z roku 1332 a je najstaršou svetskou stavbou v regióne. Umiestnili v ňom historickú expozíciu Kysuckého múzea v Čadci, ktorá podľa archeologických nálezov, historických a etnografických dokladov rekonštruuje dejiny Kysúc od prvých dokladov o osídlení po 19. storočie.
V areáli obce sa nachádza archeologická lokalita Koscelisko. V nej objavili najstaršie doklady o osídlení Kysúc. Staroslovanské sídlo vzniklo na základoch púchovskej kultúry, vzácne sú aj zvyšky gotického kostolíka.
Oškerda
Nad Oškerdou v lokalite Malý Vreteň (Malé Vreteno) je ďalšie archeologické nálezisko. V Lopušných Pažitiach v úžine Vadičovského potoka sú dva hrádky púchovskej kultúry a sídlisko s bohatými kultúrnymi vrstvami.
Dolný a Horný Vadičov
Nad obcami Dolný a Horný Vadičov sa rozkladá prírodná rezervácia Ľadonhora. V jej vrcholových partiách sú zvyšky kamenného opevnenia zo staršej doby železnej. Lom Malé Ostré je náleziskom lastúrnikov a iných skamenelín.
Lodno
Lodno je organizátorom celoslovenskej súťaže rozprávačov Rozprávačské Lodno. Sedlom Korcháň na konci doliny sa popri kríži s lipami prechádza do Bystrickej doliny.