Horné považie

Fotogaléria horného považia

Územie Horného Považia v širšom okolí Žiliny patrí medzi najvýznamnejšie regióny v ôsmich samosprávnych krajoch Slovenska. Na severozápade susedí s Kysucami, na východe s regiónom Turca a Horným Ponitrím, na juhu s Trenčianskym samosprávnym krajom. Región sa rozkladá v dolnej časti severozápadného Slovenska na ľavej časti rieky Váh, do ktorého sa z dolín vlievajú ďalšie riečky. Prevažnú časť regiónu pokrývajú pohoria Javorníky, Malá Fatra, Strážovské a Súľovské vrchy, Kysucká vrchovina a Žilinská pahorkatina. Prírodne vzácnym a turisticky atraktívnym je predovšetkým územie Národného parku Malá Fatra. Vyskytuje sa v ňom množstvo druhov vzácnych rastlín, živočíchov a zvierat (medzi nimi medveď hnedý, rys ostrovid, orol skalný či sokol sťahovavý).
V regióne sa nachádzajú štyri mestá (Žilina, Bytča, Rajec a Rajecké Teplice) a 61 obcí. V nich je 216 nehnuteľných architektonických objektov a takmer 200 hnuteľných pozoruhodností. Zo Žiliny ako sídla kraja je iba niekoľko desiatok kilometrov do prírodne a národopisne najpríťažlivejších miest regiónu.
Terchovskou dolinou sa vchádza do Vrátnej a Malej Fatry. Strečnianska tiesňava rozdeľuje pohorie na Krivánsku a na Lúčanská časť. Krivánska je od roku 1946 dostupná aj sedačkovou lanovkou z Vrátnej do Snilovského sedla. Z neho možno prechádzať hrebeňom cez vrcholy Chleb, Steny, Hromové a Stoh. Medzi najkrajšie patrí pohľad na Veľký Rozsutec s Poludňovými skalami a Malým Rozsutcom. Najvyšším vrchom je Veľký Fatranský Kriváň (1709 m). Lúčanská časť Malej Fatry (názov je odvodený od najvyššieho vrchu tejto časti, 1476 m vysokej Veľkej lúky) je pohodlne dostupná lanovkou na Martinské hole.
Rajecká dolina je doteraz známa fašiangovými a ďalšími ľudovými tradíciami. Sú v nej kúpaliská, liečivé termálne pramene, podmienky na lyžovanie, turistiku.
Pri ceste do Bratislavy je okresné sídlo Bytča s prírodne príťažlivým a historicky zaujímavým okolím.

Kultúrne a prírodné pozoruhodnosti Horného Považia
Žilina
Žilina je najväčším mestom samosprávneho kraja a s viac ako 85-tisícmi obyvateľmi patrí aj medzi najväčšie mestá na Slovensku. Od hlavného mesta Slovenskej republiky je vzdialená dvesto kilometrov, od Českej republiky a Poľska iba niekoľko desiatok kilometrov. Je významným dopravným uzlom. Sídlia v nej verejné krajské a okresné inštitúcie, viaceré výrobné podniky s dlhoročnou tradíciou, nové súkromné firmy a malé výrobné prevádzky. Ubytovanie poskytuje niekoľko hotelov a ubytovní, v centre mesta je dostatok stravovacích zariadení. V Žiline sa sústreďuje mnoho stredných škôl a odborných učilíšť, Žilinská univerzita, vzdelávajúca niekoľkotisíc interných a externých študentov, má bohatú pedagogickú a vedeckú tradíciu najmä v oblasti dopravy a spojov. V meste sídlia všetky základné typy verejných kultúrnych inštitúcií a nachádzajú sa viaceré športové štadióny, haly, ihriská a športoviská. V ostatných rokoch postavili v meste niekoľko supermarketov. Súčasťou mestskej aglomerácie je niekoľko okolitých obcí. Zo Žiliny je iba niekoľko desiatok kilometrov do prírodne a národopisne najpríťažlivejších miest regiónu.
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1208. Spomína sa ako „Terra de Selinan“, v dobových listinách z roku 1297 sa objavuje aj názov Zilina. Roku 1312 bola Žilina mestom, roku 1321 získala výsady slobodného kráľovského mesta. Jej erb – dvojkríž byzantského pôvodu – pochádza z roku 1379 a patrí na Slovensku medzi najstaršie. Významnou stredovekou literárnou pamiatkou je Žilinská kniha z roku 1378. Jej pôvodný text v nemčine vychádzal z práva mesta Magdeburg, prvý preklad do slovenčiny je z roku 1451. Nariadeniami najstaršieho právneho dokumentu tohto územia sa spravovali aj iné mestá severozápadného Slovenska. V Žiline sa rozvíjala remeselná výroba, obchodovalo sa, a postupne sa rozvíjala aj vzdelávacia základňa. Prvá zmienka o žilinskej „akadémii“ pochádza z polovice 16. storočia. Od roku 1665 pôsobila v Žiline prvá kníhtlačiareň.
Mariánske námestie
Mestská pamiatková rezervácia Žiliny patrí k najväčším a najstarším na Slovensku. Historické jadro tvorí Mariánske námestie s deviatimi susednými ulicami a ďalšími dvanástimi na ne nadväzujúcimi. Námestie s pôvodne renesančnými meštianskymi domami a dvojvežovým Kostolom svätého Pavla Apoštola a kláštorom jezuitov je v našom kraji jediným, na ktorom sa po celom obvode zachovali arkády (podsiene či laubne). Od jari do jesene sa pod nimi núka príjemné posedenie s kaviarenskými a reštauračnými službami. V strede námestia je baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie – Immaculaty, zachovali sa tam dve studne. Zaujímavé architektonické objekty sú aj v susedných uličkách námestia.
Kostol Najsvätejšej trojice
Trojloďový Kostol Najsvätejšej trojice nad Farskými schodmi postavili okolo roku 1400 na mieste pravdepodobného Žilinského hradu. Má renesančný charakter, jeho veža je vysoká 51 metrov. Susedná Burianova veža je o 5 metrov nižšia.
Budatínsky zámok
Na sútoku Kysuce a Váhu stojí Budatínsky zámok. Spomína sa už na začiatku 14. storočia. Pôvodne plnil funkciu vodného hradu. Teraz sa v ňom nachádza Považské múzeum so svetovo unikátnou zbierkou umeleckých a remeselných výrobkov z drôtu. V zámku sú aj expozície Dobový interiér a Sakrálne zbierky z 18. a 19. storočia.
Považská galéria umenia
Považská galéria umenia sídli v centre mesta na Hlinkovom námestí v budove postavenej roku 1911. V zbierkach inštitúcie sú celistvé výtvarné kolekcie dvoch významných národných umelcov pochádzajúcich z tohto regiónu: akademického sochára Rudolfa Pribiša a akademického maliara, grafika a ilustrátora Vincenta Hložníka. Galéria organizuje aktuálne výstavy súčasných výtvarníkov.
Makovického dom
V Makovického dome organizuje rôznorodé kultúrne a vzdelávacie podujatia Regionálne osvetové stredisko. V budove sú aj pracovné priestory Hvezdárne v Žiline. Pozorovateľňa sa nachádza na Malom diele vedľa vojenského cintorína.
Dom umenia
V secesnom Dome umenia sídli a koncertuje Štátny komorný orchester, špičkový slovenský interpretačný reprezentant komornej hudby. Pôvodne v budove bolo kino Grand Bio Universum, roku 1921 v ňom uviedli premiéru prvého slovenského hraného filmu Jánošík.
Mestské divadlo
V žilinskom Mestskom divadle v susedstve Kostola Najsvätejšej trojice je stála javisková scéna. Budova postavená v štýle neoklasicizmu je súčasťou najznámejšej panorámy Žiliny.
Kostol svätého Štefana – kráľa
Najstaršou stavebnou pamiatkou na území Žiliny je Kostol svätého Štefana – kráľa v mestskej časti Závodie. Jeho pôvod siaha do 12. storočia, zachovali sa v ňom vzácne fresky.
Trnové
V mestskej časti Trnové je drevený gotický Kostolík svätého Juraja, jednoloďová zrubová stavba so šindľovou strechou. Písomne sa spomína roku 1582.
Bytčica
V Bytčici je barokový kaštieľ so zdobenou fasádou z polovice 18. storočia.
Višňové
Višňové leží v rovnomennej doline ústiacej pod vrch Minčol v Lúčanskej Malej Fatre. Obec je známym pútnickým miestom. Miestny kostol pochádza z roku 1769.
Stráňavy
Zo Stráňav pri Žiline vedie turistická cesta na hrad Strečno. Obec je známa termálnym kúpaliskom.
Brodno
V Žiline celoročne funguje krytá plaváreň s päťdesiatmetrovým bazénom, v letnej sezóne je otvorené kúpalisko. Obľúbené miesto na kúpanie a športovanie je v prímestskej obci Brodno.
Bytča
Od roku 1996 je okresným sídlom. Mesto má zaujímavé historické námestie, cez ktoré preteká riečka.
Bytčiansky zámok patrí k najstarším renesančným stavbám na Slovensku. Vybudovali ho na základoch vodného hradu roku 1601 s vnútorným nádvorím podľa vzoru talianskych renesančných stavieb. Zámok dal postaviť uhorský palatín Juraj Thurzo. Postavili ho v 13. storočí a na začiatku slúžil ako vodný hrad. Neskoršou prestavbou dostal renesančnú podobu podľa talianskych architektonických vzorov (fasády s renesančnými sgrafitmi, steny arkád v nádvorí sú vyzdobené maľbami vojvodcov). Pri zámku je jediný renesančný sobášny palác na Slovensku. Postavili ho roku 1601 a Turzovci ho využívali aj na svadby svojich ôsmich dcér. Z Bytče vedú cesty na Horné Kysuce a odtiaľ na Moravu.
Veľké Rovné
Veľké Rovné leží uprostred Javorníkov. Je známe tradíciou drotárskych remeselníkov.
Dlhé Pole
Dlhé Pole je rodiskom známeho drotárskeho majstra a podnikateľa J. Holánika-Bakeľa.
Predmier
Predmier patril v minulosti Panstvu Považského hradu a listinne je doložený roku 1193. V miestnej časti Maršová objavili archeologické nálezisko ľudu púchovskej kultúry. Obec je rodiskom Jozefa Ignáca Bajzu, autora prvého slovenského románu.
Jablonové
Jablonové leží pred Súľovskou tiesňavou, ktorú riečka Hradňanka vymodelovala do týčiacich sa veží a bášt. Parkovisko oproti chate Súľov je východiskom ku Gotickej bráne s 13 metrov vysokým otvorom, na Súľovský hrad i do doliny Hoľazne.
Dolný Hričov
O Dolnom Hričove je prvá písomná zmienka z roku 1208. Dávnu históriu pripomínajú zvyšky rozľahlého hradu Hričov. V obci sa nachádza žilinské letisko s medzinárodným štatútom.
Lietava
Lietava leží pod zrúcaninami hradného komplexu. Lietavský hrad postavili začiatkom 13. storočia a patrí k najrozsiahlejším na Slovensku. Najväčší rozmach zaznamenal po roku 1556 za vlády palatína Juraja Thurzu. Od roku 1770 pustne.
Súľov
Súľov je východiskom do Štátnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly so zvyškami hradu Súľov. Reprezentujú mimoriadne svojrázny a estetický krajinársky celok s mnohými bizarnými prírodnými útvarmi bášt, ihiel, veží, stĺpov, okien a brán. Medzi jaskyňami dominuje nesprístupnená, šesťdesiat metrov dlhá Šarkania diera. V Súľovských skalách je vybudovaný okružný náučný chodník.
Poluvsie
V Poluvsí je krajinársky zaujímavá prírodná pamiatka Poluvsianska skalná ihla. Dolomitový výtvor ihlanovitého tvaru vznikol eróziou a oddelením od priľahlého masívu Slnečných skál.
Rajec
Rajec sa nachádza 20 kilometrov od Žiliny. Starobylosť mestečka v strednej časti Rajeckej doliny potvrdzujú listiny Nitrianskej kapituly z roku 1193. Neskôr patrilo Ostrihomskému arcibiskupstvu a v 14. storočí Panstvu hradu Lietava. Bolo známe ako stredisko remesiel, donedávna sa tu aktívne pestovalo drevorezbárstvo. Pôvodne gotický kostol bol viackrát prestavaný. Zaujímavosťou je radnica pôvodom zo 16. storočia situovaná uprostred námestia s viacerými dvojpodlažnými pôvodne renesančnými a barokovými domami. Mestečko je východiskom do okolitej prírody. V Rajci je vyhľadávaným areál kúpalísk Veronika s ôsmimi bazénmi, vodnými atrakciami, plážovými ihriskami.
Rajecké Teplice
Rajecké Teplice sú zasadené v lesnatom údolí Rajeckej kotliny pri riečke Rajčanke. Sú v nich príťažlivé kúpele s históriou siahajúcou do štrnásteho storočia, v ktorých liečia neurózy, reumatické choroby, neurasténie, psychosténie a choroby z povolania. Súčasťou liečby je príjemne upokojujúce prostredie v parkoch a okolo kúpeľného jazierka, na ktorom sa dá člnkovať. V mestečku sa konajú koncerty rozličných hudobných žánrov.
Široké ponuky sú v kúpeľnom dome Afrodita. Je v ňom veľký plavecký bazén s mnohými doplňujúcimi relaxačnými kúrami, ako sú dýzové masáže, protiprúdové plávanie, padajúce vodné masáže, perličkujúce ležadlá.
Rajecká Lesná
Rajecká Lesná, do roku 1948 známa pod menom Frívald, je pútnická obec. Vo svete ju preslávil monumentálny slovenský betlehem ľudového rezbárskeho majstra Jozefa Pekaru s charakteristickou architektúrou Slovenska a desiatkami pohyblivých ľudských a zvieracích figúr.
Čičmany
V Čičmanoch na konci Rajeckej doliny sú vzácne maľované zrubové drevenice. Komplex objektov zdobený bielymi ornamentmi je pamiatkovou ľudovou rezerváciou. Medzi najkrajšie patrí drevenica Ondreja Gregora.
Najznámejším objektom je Radenov dom. Nachádzajú sa v ňom expozície Považského múzea o živote, práci, zvykoch a obyčajach čičmianskeho ľudu. Obec je centrom zimnej i letnej rekreácie a turistiky.
Kunerad
V obci Kunerad je zámok v secesnom štýle s nárožnými vežami, terasami, arkádami a strešnými arkiermi. Postavili ho roku 1916 ako poľovnícky zámok. V súčasnosti patrí Slovenským liečebným kúpeľom v Rajeckých Tepliciach a slúži na doliečovanie pacientov.
Strečno
Strečno sa nachádza pri ceste zo Žiliny do Martina. Obec je doložená v listinách z roku 1321. Leží pod jedným z najznámejších slovenských hradov, ktorý postavili na ochranu pre vyberačov mýta pri významnom brode cez Váh. Roku 1698 ho po neúspešnom kuruckom povstaní dal cisár Leopold zbúrať. Zvyšky hradu sú rekonštruované, je v nich inštalovaná stála expozícia o jeho dejinách. Možno si v nich objednať štýlový svadobný obrad. Na Váhu v strečnianskom úseku Bariérová turistom ponúkajú splav plťami. Zo Strečna premáva kompa prevážajúca osobné autá do Varína, odkiaľ sa dá pokračovať do Vrátnej doliny v pohorí Malá Fatra.
Teplička nad Váhom
Teplička nad Váhom je vstupnou obcou zo Žiliny Terchovskou dolinou do Vrátnej. Stoja v nej pôvodne renesančný kaštieľ a kostol z konca 16. storočia.
Varín
Varín je písomne doložený roku 1321. Nad obcou sú zrúcaniny Starého hradu z konca 13. storočia. Vo Varíne s rozľahlým námestím uprostred obce sídli Správa Národného parku Malá Fatra.
Krasňany
V Krasňanoch je kaštieľ z 15. storočia.
Gbeľany
V Gbeľanoch je barokový kaštieľ z polovice 18. storočia, architektonicky zaujímavá je aj klasicistická kúria.
Terchová
Terchová je typická kopaničiarskym osídlením (v minulosti mala 120 osád). Prvýkrát sa spomína roku 1580. Leží na rozhraní Malej Fatry a Kysuckej vrchoviny. Obec je rodiskom hrdinu ľudového odboja Juraja Jánošíka. Pri 300. výročí jeho narodenia roku 1988 postavili na jeho pamiatku sochu v nadživotnej veľkosti vo vstupnom areáli do prírodného amfiteátra Pod Borinami.
V priestoroch Obecného úradu Terchová je stála národopisná expozícia Považského múzea. Obec je vstupnou bránou cez Tiesňavy do Vrátnej doliny pod hrebeňmi Krivánskej časti pohoria Malá Fatra. S 230 kilometrami turistických značkovaných chodníkov a svahmi vhodnými na lyžovanie patrí medzi najvyhľadávanejšie strediská letnej aj zimnej rekreácie na Slovensku. Vrátnu ohraničujú malofatranské vrcholy Boboty, Veľký Rozsutec, Poludňový grúň, Steny, Chleb, Veľký Kriváň, Kraviarske, Baraniarky.
Vrátna je sídlom Horskej služby. Štefanová, jedna z osád Terchovej, leží na úpätí Veľkého Rozsutca. Cez Terchovú prechádza cesta do Zázrivej v regióne Orava.
Horné Považie má mimoriadne vhodné podmienky na cykloturistiku. Patrí k oblastiam s najväčšou hustotou trás pre cyklistov na Slovensku. V rámci projektu Phare Credo roku 2000 vyznačil Slovenský cykloklub 1000 km cykloturistických trás dolinami riek Váh a Kysuce (Vážska cyklomagistrála), horskými hrebeňmi Javorníkov, okolím Súľova, Strážovských vrchov, Kysuckej vrchoviny a Kysuckých Beskýd. Viaceré trasy sú prepojené aj na Českú republiku.