Vstúpte do historického kraja v čarovnej prírode Žilinského kraja
Žilinský kraj sa rozprestiera na rozlohe 6788 km2. Na jeho území sa nachádzajú: 4 národné parky – Malá Fatra, Veľká Fatra, Vysoké Tatry a Nízke Tatry; 4 chránené krajinné oblasti; 62 národných prírodných rezervácií; 9 národných prírodných pamiatok; 39 prírodných pamiatok; 22 národných kultúrnych pamiatok; 1096 nehnuteľných kultúrnych pamiatok; 1386 hnuteľných kultúrnych pamiatok; 1 mestská pamiatková rezervácia; 3 pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry; 19 pamiatkových zón.
Aktuálne ponuky na tradičných východiskách
Ako o svojom najmilšom je celkom prirodzené hovoriť o tom kraji, kde sa človek narodil, kde býva, pracuje. Ale ak by sme mali z pohľadu Slovenska predstaviť Žilinský samosprávny kraj aj odosobnene, priam sa v ňom núkajú miesta, ktoré nás nutká pripomínať a predstavovať v istých superlatívoch. Keďže táto publikácia je určená predovšetkým na účely cestovného ruchu, budeme si všímať najmä to, čo je tu najkrajšie, najpôvabnejšie, najpríťažlivejšie. Jednoducho: čo je hodné navštíviť a kvôli čomu sa oddá sem prísť znova. Bez preháňanej skromnosti treba hneď dodať, že takých miest tu vôbec nie je málo. Viaceré oblasti a mnohé miesta Žiliny a Horného Považia, Kysúc, Oravy, Liptova, Turca k najkrajším na Slovensku jednoducho patria. Dokladá to sama osebe príťažlivá krajina s horstvom siahajúcim aj nad dve tisícky nadmorskej výšky, s rybnatými riekami a horskými prítokmi pretekajúcimi dolinami a dedinami. Na turistov v horských oblastiach čaká množstvo vrcholov s krásnymi výhľadmi na okolité hrebene a údolia. Kto v prírode rád oddychuje, môže sa nadýchať čerstvého vzduchu v lesoch, nazbierať v nich plody, zarybárčiť si. Najmä v letných mesiacoch sú vyhľadávané vodné nádrže, kúpaliská a kúpeľné strediská s termálnou vodou. Sú tu niektoré archeologické lokality, v mestách i obciach sakrálne a svetské architektonické pamiatky stavané od čias gotiky až po súčasnosť. Vo viacerých objektoch sa nachádzajú kultúrne inštitúcie, ktoré uchovávajú bohaté historické dedičstvo, prezentujú ho v živých umeleckých výstupoch, predstavujú materiálnu a duchovnú tvorbu súčasníkov. Samostatnou kapitolou na poznávanie regionálnej aj národnej kultúry sú múzeá ľudovej architektúry. Živé prezentácie ľudových tradícií v nich (ale aj v centrách miest, na folklórnych festivaloch, na obecných hodoch a pri iných verejných podujatiach) lákajú našich aj zahraničných turistov a rekreantov. Tisícky aktívnych folkloristov, remeselníkov, umelcov skrášľujú a obohacujú život na tomto území. Každý región Žilinského samosprávneho kraja má svoje špecifiká, lákadlá či tajomné zákutia.
Tieto a ďalšie skutočnosti sú dostatočným argumentom na rozvíjanie služieb v cestovnom ruchu. Žilinský samosprávny kraj na to predurčuje aj samotná poloha v susedstve dvoch štátov. Na severe hraničí s Poľskom, na západe s Českou republikou, na východe susedí s Prešovským a na juhu s Trenčianskym samosprávnym krajom. Údolia popri riekach Váh, Orava, Turiec, Kysuca a ich prítokoch ležia v nadmorskej výške nad 300 metrov. Sú uzavreté pahorkatinami a pohoriami, z ktorých najvýznamnejšie sú Západné Tatry, Nízke Tatry, Veľká a Malá Fatra, Beskydy, Strážovské vrchy a Javorníky. Najvyšším vrchom je Bystrá (2248 m n. m.). V kraji sa nachádza množstvo kultúrnych pamiatok, pestujú sa ľudové tradície, folklór. Ľudová architektúra sa strieda s modernou výstavbou. Kraj má aj rozvinutý priemysel, energetiku, poľné, lesné a vodné hospodárstvo, dopravu.
Cez Žilinský samosprávny kraj prechádzajú dôležité medzinárodné cestné ťahy E50 (Česko – Žilina – Košice – Ukrajina), E75 (Poľsko – Čadca – Žilina – Bratislava – Maďarsko a Rakúsko), E78 (Poľsko – Trstená – Dolný Kubín – Šahy – Maďarsko), E442 (Česko – Makov – Bytča – Žilina) s pripojením na cesty E50 a E75. Podobne dôležité sú medzinárodné vlakové trate Poľsko – Zwardoň – Čadca – Žilina – Bratislava s prepojením na Maďarsko a Rakúsko a trať Česko – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou pokračujúca na Ukrajinu. Centrálnym vlakovým uzlom je Žilina so zriaďovacou stanicou Teplička nad Váhom. V blízkosti Žiliny (v obci Dolný Hričov) sa buduje regionálne letisko, ktoré má štatút verejného medzinárodného letiska.
Regionálne turistické informačné centrá vám poskytnú podrobnosti o približne 500 väčších ubytovacích, stravovacích a reštauračných zariadeniach, o bohatej sieti turistických chodníkov a cyklotrás, o prírodných a umelých vodných nádržiach, o termálnych aj krytých kúpaliskách, lyžiarskych vlekoch a lanovkách.

Od úsvitu dejín po súčasnosť

Morské údolie
Občas si nostalgicky povzdychneme, že Slovensku v spektre prírodných krás chýba už len more. Putovanie v čase po území administratívne označovaného v súčasnosti ako Žilinský samosprávny kraj nám však vynahradí aj tento nedostatok. Len sa treba vrátiť do pradávnej minulosti, popustiť uzdu predstavivosti a ísť k podstatám bájí, mýtov, povestí, histórie. Povedzme až do obdobia druhohôr, keď podľa geológov terajšia Turčianska kotlina bola zaplavená morskou hladinou. Sopečnými aktivitami pred desiatimi miliónmi rokov sa vynorili Kremnické vrchy. Za ich chrbtom vzniklo jazero, zahatané vody sa posúvali severným smerom, prechádzali ponad hradbu hrebeňa Malej Fatry. O jeden a pol milióna rokov neskôr prišlo ďalšie vrásnenie Karpát, rieky vytrvalo premývali a rozširovali údolia. Aby po dlhých vekoch prišli do nich prví obyvatelia.

Ľud bádenskej kultúry
Žilina zaznamenáva prvé ľudské stopy už v staršej dobe kamennej. Dokladajú to nálezy pravekej kamennej industrie spred dvadsaťdvatisíc rokov zo žilinskej časti Závodie a z Kotešovej. V období neolitu pred šesťtisíc rokmi prišiel človek do Liptova. Stopy osídlenia Turca siahajú päťtisíc rokov dozadu. Tamtých prapredkov nazvali archeológovia ľud bádenskej kultúry. Bola to kultúra hodná obdivu súčasníka. Majstrovsky vedeli spracovávať meď a vyrábali z nich užitočné pracovné nástroje aj krásne predmety: prstene, náhrdelníky a iné ozdoby. V jaskyni Mažárna v Gaderskej doline v Turci objavili neolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko v jaskyni Na vyhni a nálezy z mladších historických období. Na Kysuciach sa dokladá prechodné ľudské sídlo v období pred naším letopočtom na lokalite Ševcovské skaly na území terajšej Čadce.

Lužické popolnicové polia
Trvalé osídľovanie územia, ktoré je predmetom nášho záujmu, však nastalo až od mladšej doby bronzovej, teda 1300 – 800 rokov pred naším letopočtom. Bol to ľud lužickej kultúry, ktorý vo viacerých lokalitách budoval významné sídla, niektoré opevnené pred prípadnými útokmi zvonka. Takéto opevnenia boli napríklad pri Žiline na Straníku, Hradisku nad Závodím. Kamenné valy na rozlohe dvanástich hektárov na Veľkom vrchu nad Divinkou vyvolávajú úvahy o tom, že toto miesto bolo pravdepodobne správnym centrom celej Žilinskej kotliny. Medzi vzácne archeologické nálezy z tohto územia patria bronzové ihlice a čelenky.
Ľudia sa usádzali pri brehoch riek a na okrajoch lesov, ktoré klčovali a vytvárali na ich miestach ornú pôdu. Rybárčili, lovili lesnú zver, venovali sa roľníctvu a chovu domácich zvierat. Toto obdobie sa nazýva aj kultúrou lužických popolnicových polí – podľa toho, že zosnulých spaľovali, ich popol ukladali do urien a na cestu do večnosti k nim ukladali vzácne zdobené predmety. Jedno z najväčších pohrebísk v Turci objavili v Martine na mieste terajšieho sídliska Sever.
Na Orave malo veľký význam praveké hradisko na Tupej a Ostrej skale nad Vyšným Kubínom (Vyšnokubínske skalky) a hradisko obohnané valom na Hrádku nad Istebným. V Liptove v staršej dobe železnej (halštatskej) vytvorili obyvatelia významné výšinné hradiská na vrchu Mních nad Ružomberkom na Hrádku nad Liptovským Jánom. Z tohto obdobia tu na viacerých miestach našli archeológovia zvyšky keramiky, urien a nástrojov z bronzu aj ozdobné ihlice, diadémy či krásne bronzové meče liptovského typu.

Kelti u nás ako doma
Pri výstavbe priehrady Liptovská Mara na Váhu v centre Liptovskej kotliny sa uskutočnil aj rozsiahly archeologický výskum na Havránku. Jeho výsledky boli také prekvapujúce, že sa ich oddalo prezentovať formou trvalej expozície priamo v teréne. Odkryl zvyšky druidskej svätyne s obetiskom, keramickú pec a ďalšie doklady o kultúre Keltov, ktorí koncom piateho storočia pred naším letopočtom osídlili aj naše územie. Boli to zruční remeselníci (zhotovili napríklad žací stroj), zakladali hospodárske a spoločenské osídlenia, ktoré nadobúdali charakter miest.

Púchovská kultúra
Na prelome staršej a mladšej doby kamennej boli mnohé hradiská zničené. V ich budovaní však neustávali ani prisťahovalci počas obdobia nazývaného púchovskou kultúrou. Tá vznikla na severe Slovenska zmiešaním keltských zvyklostí s pôvodnými domácimi, a trvala od tretieho storočia pred naším letopočtom do druhého storočia po Kristovi. Na miestach starých hradísk dvíhali usadlíci nové, s dômyselným systémom opevnenia. V Liptove to bola napríklad Rohačka nad Ploštínom, v Turci Stráža pri Socovciach, na Orave Ostražica nad Nižnou, Bielska skala pri Podbieli. Na hradisku a sídlisku Trnín nad Dolným Kubínom sa našli zlaté a strieborné mince, takzvané barbarské mince napodobňujúce grécke. Na iných miestach Dolnej Oravy archeológovia objavili meče, prilby, sekery, nože, šperky a iné bronzové predmety.
Púchovská kultúra prechádza plynulo do rímskej doby, počas ktorej na začiatku nášho letopočtu zaznamenávame príchod Kotínov – nových keltských kmeňov. Mali vlastný peňažný systém, udržiavali obchodné styky s Rímskou ríšou. Ovládali hutnícku technológiu. Dokladom existencie starovekej huty je železný segment objavený na Skale pri Sučanoch.

Slovania na obzore dejín
Prví Slovania sa začali usádzať na našom území najneskôr v piatom storočí nášho letopočtu. Svedčia o tom viaceré miestne názvy a doklady osídlenia v blízkosti neskorších hradov. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, pestovali mnohé plodiny známe aj v súčasnosti. Ovládali viaceré remeslá, vyrábali zbrane, nástroje a predmety z kovu, tkali látky. Pozostalých začali pochovávať tvárou k východu, dávali im do hrobu drobné predmety, bojovníkom aj zbrane. Nad ich hrobmi navŕšili mohyly.
Výraznejšie doklady o osídlení kraja pochádzajú až z čias Pribinovho kráľovstva a Veľkej Moravy, teda z 9. a 10. storočia. V turčianskej Blatnici, Slovenskom Pravne a v ďalších obciach archeológovia odkryli viacero hrobov s bohatými predmetmi. Bol medzi nimi dvojsečný kniežací meč, bronzové a pozlátené kovania. V Liptove sa našli skromné zvyšky keramiky. Najstarším archeologickým dokladom o osídlení Kysúc je lokalita Koscelisko, kde sa nachádzalo výšinné sídlo púchovskej kultúry a zvyšky gotického kostola. Ďalšie archeologické nálezisko je nad Oškerdou v lokalite Malý Vreteň (Malé Vreteno), v Lopušných Pažitiach v úžine Vadičovského potoka sú dva hrádky púchovskej kultúry a sídlisko s bohatými kultúrnymi vrstvami.
Najstaršie písomné správy o regióne pochádzajú z konca 12. a z 13. storočia. V tom období kládli obyvatelia základy skromných ranogotických kamenných kostolov. V Závodí pri Žiline je románsky kostol z polovice 13. storočia. Bazilika v Liptovskom Mikuláši bola postavená na románskych základoch. Ranogotické základy majú liptovské kostoly v Martinčeku, Ludrovej, Liptovskom Michale, Liptovskej Teplej. V Turci sú to dva kostoly z prvej polovice 13. storočia v Kláštore pod Znievom, kostol pri Abramovej, gotické základy má kostol v Slovenskom Pravne, v Príbovciach pochádza zo 14. storočia. Farský kostol v Kysuckom Novom Meste bol postavený roku 1284.

Zvyšky hradných velikánov
Hradiská a hrady so svojimi kamennými hradbami bývali najbezpečnejšími a zároveň najviac ničenými stredovekými stavbami. Do súčasnosti ich prečkalo iba niekoľko v pôvodnom alebo aspoň sčasti zachovanom stave. Mnohé sú však podmanivým svedectvom aj cez zrúcaniny múrov, ba dokonca spod nánosov zeminy a vegetácie. Takmer zabudnutý je Liptovský (alebo Sielnický) hrad nad priehradou Liptovská Mara. Známejšie sú zrúcaniny hradov Hričov, Lietava, Súľov neďaleko Bytče. Iba architektonické zvyšky zostali z hradnej štvorice v Turci, po Znievskom, Sklabinskom, Blatnickom a Sučianskom hrade. V poslednom čase však najmä Sklabinský hrad dostáva vďaka práci dobrovoľníkov novú tvár. Oravské hradiská sme spomínali v kapitolke o púchovskej kultúre.
V tomto regióne sa však uchoval reprezentatívny Oravský hrad. Má úžasnú polohu vysoko na brale nad Oravou pri Oravskom Podzámku a je hmatateľným dokladom viac ako osemstoročnej histórie.
Dlhodobú históriu zosobňuje aj Budatínsky hrad (zámok) ležiaci v susedstve Žiliny pri ústí rieky Kysuce do Váhu. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1321. V revolučných rokoch 1848 – 49 hrad vyhorel, no krátko nato ho opravili. Až do roku 1945 ho obýval posledný gróf zo známeho rodu Čákyovcov. V rekonštruovanej časti objektu sídli žilinské Považské múzeum, ktoré spravuje aj svetovo unikátnu umeleckú a remeselnú zbierku slovenského drotárstva.
Nad obcou Strečno pri rieke Váh neďaleko Žiliny stoja obnovené zvyšky rovnomenného hradu z polovice 14. storočia. Považské múzeum v jeho interiéroch inštalovalo historickú expozíciu. Z hradu je pekný výhľad na údolie Váhu a na zrúcaniny Starého hradu.
V obci Likavka v susedstve Ružomberka sa nachádza zrúcanina rozľahlého Likavského hradu z 13. storočia, ktorý vznikol na mieste staroslovanského hradiska. Bol významnou strážnou baštou pri strategickej obchodnej ceste do Poľska. V rekonštruovaných múroch je expozícia Liptovského múzea. Hradné zvyšky sú aj v Liptovskom Hrádku. Na rozdiel od zväčša výšinných hradov stojí na takmer rovinatom mieste.

Jantárová a iné obchodné cesty
Územím viedli viaceré cesty na spojnici juhu a severu. Tie hlavné prechádzali údoliami riek. Na Kysuci v jej dolnej a strednej časti slúžilo údolie na prevoz tovaru už v dobe kamennej. Stará trhová cesta prechádzala pozdĺž rieky Orava. Veličná v dolnej časti sa spomína ako najstaršia obec a prvé sídlo župy. Za čias Žigmunda dostala právo obchodu s poľskou soľou aj mimo Oravy. O Tvrdošíne je zmienka ako o pohraničnej colnej stanici. Významné cesty viedli Stredným Považím, Liptovskou aj Turčianskou kotlinou.

Remeselníci takmer na všetko
S obchodovaním úzko súvisel rozvoj remesiel, remeselníci až do 19. storočia vyrábali takmer všetky veci a nástroje potrebné na prácu, bývanie a spoločenský život obyvateľstva. Patrili medzi nich výrobcovia potravín, vecí spotrebného charakteru, nástrojov a materiálov. V mestečkách ležiacich na obchodných cestách sa rozvíjala remeselná výroba organizovaná v stavovských cechoch. V Rajci sa remeslom zaoberala väčšina dospelých, venovali sa najmä výrobe kože a súkna. Vo Varíne bol najpočetnejší kožušnícky a čižmársky cech. Medzi významné remeslá v Bytči patrilo debnárstvo a stolárstvo. Na Hornej Orave boli tradičnými remeslami hrnčiarstvo, kamenárstvo, spracovávanie dreva a ľanu. Ďaleko za hranicami regiónu sa stali známi plátenníci. Kysuce a susednú oblasť Bytče v mnohých európskych aj zámorských krajinách preslávili drotári. Vyrábali z drôtu veci každodennej potreby, neskôr aj ozdobné predmety, zakladali dielne, manufaktúry aj fabriky. Turiec vo svete preslávili olejkári a šafraníci. V Liptove mnohé remeslá súviseli s pastierstvom a spracúvaním dreva, s vyšívaním textílií, šitím odevov. Liptáci boli zdatní a dôkladní murári. Po riekach Orava aj Kysuca, ale najmä po Váhu, splavovali pospájané kmene lesných stromov pltníci.

Umenie sviatočné aj každodenné
Krásu, remeselnícky fortieľ, majstrovské umenie nachádzame na prehistorických predmetoch objavených archeológmi, sú na stenách sakrálnych a svetských architektonických objektov, zdobia interiéry kostolov, kaplniek, hradov, kaštieľov, kúrií, kultúrnych aj obytných domov, stoja pri cestách, na mostoch, krížnych cestičkách. Umelecké diela a výrobky remeselníkov, doklady o svetovej, európskej, národnej a regionálnej histórii, uchovávajú a sprístupňujú verejnosti múzeá, galérie, skanzeny, pamätné izby.

Kostolné fresky, maľby a plastiky
Stáť pod kopulou chrámu s vyvrátenou hlavou a hľadieť na dávne maľby, býva neopakovateľnou estetickou spojnicou s dávnou minulosťou. V martinskom ranogotickom Kostole sv. Martina z druhej polovice 13. storočia sú gotické nástenné maľby, a zostalo niekoľko drevených plastík z pôvodného gotického oltára, aj obraz Martina Benku a Krížová cesta. V Kostole sv. Gallusa v Turanoch zo 14. storočia je nádherný neskorogotický krídlový oltár z 15. storočia.
Za najstaršiu sakrálnu stavbu v Liptove sa pokladá románsky kostolík z roku 1269 v Trstenom neďaleko Liptovského Mikuláša. Koncom 13. storočia postavili v neďalekých Smrečanoch ranogotický kostol. Zachovali sa v ňom ľudové ornamentálne maľby na drevenom strope. Dávnu históriu má aj kostolík v Liptovskom Michale. V ranogotickom Kostole Všechsvätých v Ludrovej pri Ružomberku sú gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Jeden z motívov fresiek sa dostal na tisíckorunovú bankovku Slovenskej republiky. V neďalekom Kostole sv. Martina v Martinčeku sú časti pôvodných freskových malieb. V gotickom Kostole sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši sú pôvodné gotické oltárne krídla. Neskorogotické obdobie reprezentuje trojloďový františkánsky kostol v mikulášskej mestskej časti Okoličné s dominantnou gotickou klenbou.
Vzácne fresky z druhej polovice 16. storočia sa nachádzajú v románskom Kostole sv. Štefana Kráľa v Žiline-Závodí, postavenom pred tatárskym vpádom na naše územie roku 1241.

Drevené chrámy
Osobitnou kapitolou sakrálnej architektúry sú drevené kostoly. Najviac ich stojí na Orave. V druhej polovici 15. storočia postavili drevený kostol v Tvrdošíne, ten však vyhorel, a zachovali sa z neho len niektoré prvky. Nový objekt má architektonické prvky neskorej renesancie. Koncom 15. storočia postavili Kostol sv. Alžbety v Zábreži, zachovali sa v ňom zvyšky gotických, renesančných aj barokových dekoratívnych malieb. Dnes je súčasťou Múzea oravskej dediny v Zuberci. Drevený artikulárny kostol v Istebnom postavili roku 1686, zachovali sa v ňom pôvodné maľby a zariadenia. O dva roky neskôr vystavali artikulárny kostol v Leštinách, výmaľba jeho interiérov je zo 17. a 18. storočia. Roku 1849 v ňom krstili významného básnika P. O. Hviezdoslava.
V mestskej časti Žiliny Trnovom je drevený gotický Kostolík sv. Juraja, jednoloďová zrubová stavba so šindľovou strechou. Písomne sa spomína roku 1582.
V Paludzi postavili roku 1729 najväčší drevený artikulárny kostol na Slovensku s chórom zdobeným ľudovými maľbami. Pri výstavbe priehrady Liptovská Mara ho premiestnili do Liptovského sv. Kríža.

Lesk a bieda kaštieľov
Kaštiele sú dokladmi architektonického vkusu, stavbárskeho fortieľu, širších národných aj súkromných dejín známych rodov, svetskej slávy aj praktických foriem bývania v minulosti. Jedným z najvýznamnejších architektonických objektov regiónu je Bytčiansky kaštieľ.
V Turci sa nachádzajú viaceré kaštiele v obciach ležiacich pod hrebeňmi pohoria Veľká Fatra. V Mošovciach je honosný objekt révajovského rodu, postavený v druhej polovici 18. storočia. Stojí v rozľahlom anglickom parku so vzácnymi stromami a drevinami, rybníkom a viacerými hospodárskymi stavbami. Niekoľko kaštieľov je v Necpaloch, reštaurovaný je iba jeden z nich. Zaujímavý je Révajovský kaštieľ v Turčianskej Štiavničke, rozľahlý park s rybníkom a veľký skleník.
Kaštiele v Liptove stoja zvyčajne uprostred miest a obcí. Ich majiteľmi boli zväčša drobnejší šľachtici a zemania, feudálni majitelia dedín, lesov a polí. Väčšinu kaštieľov postavili v 16. a 17. storočí a majú renesančný architektonický vzhľad. Najviac ich stojí v Strednom Liptove. V samotnom Liptovskom Jáne sa nachádza osemnásť kaštieľov a kúrií, najznámejším je klasicistický kaštieľ s bývalou kúpeľnou budovou neďaleko termálneho kúpaliska. Raritou je Kaštieľ sv. Žofie v Ružomberku – nedávno sa stal veľkoobchodom. Parížovciansky kaštieľ preniesli zo zátopovej oblasti Liptovskej Mary do Múzea liptovskej dediny v Pribyline. Pri Liptovskom Mikuláši stoja dva kaštiele v Ondrašovej, dva v Palúdzke (vo Vranovskom väznili roku 1713 Juraja Jánošíka). V neďalekej obci Podtureň je zaujímavý renesančno-barokový kaštieľ.
Najstarším kaštieľom na Orave a najsevernejšie položeným na Slovensku je renesančný objekt v Dolnej Lehote. V dolnej časti sa nachádzajú kaštiele vo Veličnej, v Istebnom, vo Vyšnom Kubíne, dva stoja v Leštinách.

Kúrie, chudobnejšie sestry palácov
Kúrie sú skromnejšie architektonické objekty ako kaštiele, ale pri niektorých objektoch pomenovania dosť splývajú. Ako príklad sa ponúkajú napríklad dve pozoruhodné kúrie v centre Liptovského Mikuláša. Pongrácovská kúria z 15. storočia patrí k najstarším svetským stavbám tohto typu u nás. V Palatínskej kúrii súdili Jánošíka. Na Orave sú kúrie v Geceli pri Dolnom Kubíne, v Leštinách. V Belej je rokoková kúria z polovice 18. storočia. Osobitou kapitolou architektúry konca 19. a prvej polovice 20. storočia sú mestské hotely, verejné budovy, prízemné, jedno- či dvojpodlažné meštianske murované domy. Uchovali sa na námestiach či vedľajších uliciach v centrách všetkých miest. Pred niektorými, napríklad v Žiline a v Kysuckom Novom Meste, stoja arkády.

Zvyšky ľudovej architektúry
Súbežne s kamennými stavbami si naši predkovia budovali skromné drevené obydlia. Tie podliehali prirodzenej skaze času, neraz celé dedinské časti zachvátili plamene ohňa, v poslednom storočí ich majitelia zámerne likvidovali a stavali na ich miestach murované domy. O to vzácnejšie sú zachované drevené obydlia a hospodárske stavania. Najcennejším klenotom je celistvý architektonický súbor v osade vo Vlkolínci nad Ružomberkom, ktorý zapísali do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V Čičmanoch sú výtvarnou raritou drevenice zdobené ornamentmi. V desiatkach horských osád Kysúc, nad Terchovou, Zázrivou, v niektorých podhorských dolinách Liptova či Oravy, sú skupiny alebo pozostatky radovej zástavby dreveníc. Na okraji viacerých obcí Liptova, Turca a iných oblastí sa uchovali rady drevených stodôl slúžiacich na uskladnenie krmiva pre statok, poľnohospodárskych povozov a náradia. Bocianska dolina pod Čertovicou je charakteristická baníckou murovanou architektúrou a senníkmi na okolitých lúkach. Typický regionálny charakter majú murované domy a hospodárske objekty najmä z prvých desaťročí minulého storočia. Po celom Liptove pripomínajú bohaté remeselné tradície vychýrených murárov, ktorí stavali aj v niektorých stredoeurópskych metropolách. Osobitý typ architektúry domov a brán sa zachoval v turčianskej Blatnici, ktoré dali postaviť miestni olejkári.
V štyroch regiónoch kraja uchovávajú typické objekty ľudovej architektúry v skanzenoch. V Martine sa rozhodli vybudovať národný skanzen, v Múzeu slovenskej dediny sú popri turčianskej architektúre zastúpené aj ďalšie oblasti. V Pribyline v Múzeu liptovskej dediny pod Liptovskými hoľami sú viaceré objekty prenesené z Liptovskej kotliny pri výstavbe Vodného diela Liptovská Mara. Súčasťou Múzea ľudovej dediny v Novej Bystrici na Kysuciach je raritná úvraťová lesná železnička. V Zuberci pri horskej riave pod Roháčmi je Múzeum oravskej dediny.

Súčasná sakrálna architektúra
Po druhej svetovej vojne bola výstavba sakrálnych objektov výnimočná (spomeňme kostol v Zborove v Bystrickej doline na Kysuciach). Po roku 1989 začali stavať nové kostoly viaceré obce vo všetkých regiónoch. Za zmienku stoja napríklad „miléniový“ Kostol Archa Locus v Liptovských Sliačoch s postmodernou architektúrou a koncepčne riešenou výtvarnou výzdobou interiérov alebo kostol v Radôstke na Kysuciach využívajúci v plnej monumentálnosti základný stavebný materiál kraja: kameň a drevo.

Región pre Európu aj širší svet
Desiatky miest a obcí Žilinského samosprávneho kraja sa ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 združili do Euroregiónu Beskydy. Predstavitelia samosprávy sa tak inštitucionálne, organizačne aj spoločensky prihlásili k dávnym stredoeurópskym tradíciám: Žiť v susedstve iných štátov vôbec nemusí znamenať byť na okraji svojho vlastného. Naopak – obyvatelia za hranicou sú potenciálne naši najbližší susedia. Komu inému, ak nie práve im, sa máme priateľsky otvárať. A ponúkať im povedzme aj rôznorodé služby v oblasti cestovného ruchu. Takže je už čas pozrieť sa na jednotlivé kultúrne a prírodné pamätihodnosti kraja na severozápade Slovenska podrobnejšie.

Dušan Mikolaj