Peter Maruniak – Deti, šport a financie

Značky: ,

Trochu štatistiky

kids-futballMesto Martin je podľa počtu obyvateľov ôsme najväčšie mesto na Slovensku. Má asi smolu, pretože z prvej deviatky slovenských miest jediné nie je zároveň krajským mestom. Za svoje výnimočné postavenie v slovenských dejinách by si to nepochybne zaslúžilo, ale skutočnosť je iná. S. H. Vajanský v knihe Život Štefana Moysesa o Martine hovorí: „…Martin bol čisto národným mestom od starodávna;…..vo všetkých neskorších bojoch vydržal vždy do konca, a ani raz nepotkol sa v národnom ohľade. Ináč možno, ale v národnom nikdy!“  Mnohé slovenské mestá a mestečká investujú do rozvoja športu ďaleko väčšie peniaze. Investujú do rozvoja športovej infraštruktúry, podporujú mestské športové kluby, podporujú športové podujatia, ktorými sa prezentujú na verejnosti.

Hokej nemá veľa

Často počúvam výčitku, že mesto dáva veľa na hokej a na iné športy mu nezostáva. Ja s týmto názorom nesúhlasím. Aj hokej by si zaslúžil viac. Problémom je, že všetci máme mizivo málo, pretože mesto dáva málo peňazí na šport. V tejto súvislosti by som chcel laickú verejnosť upozorniť, že z peňazí, ktoré dostávajú menšie športy od mesta nie je možné platiť trénerov, prípadne vedúcich mužstiev a pod. Tie peniaze väčšinou nestačia ani na pokrytie dopravných nákladov na sezónu pre jednotlivé kluby, alebo oddiely. Veľkú väčšinu nákladov znášajú samozrejme rodičia, alebo vykrývajú poslední sponzori, ktorí pri športe zostali. Šport jednoducho musí dostať viac. Musí dostať viac z rozpočtu mesta. Martin minulý rok hospodáril s prebytkom vyšším ako 2 milióny!!! €. Je pri takýchto skvelých hospodárskych výsledkoch problém investovať z Vašich daní do Vašich detí ešte 200 – 300 tisíc? Verte, že tie peniaze minieme transparentne pre deti. Deti sú budúcnosťou nás všetkých. Záleží len na nás aká bude. Či sa chceme báť prejsť po nočnom Martine, aby nás nenapadol drogovo závislý mládenec kvôli pár eurám na svoju ďalšiu dávku, alebo sa chceme spoločne s priateľmi stretnúť v hľadisku modernej mestskej športovej haly, či zrekonštruovaného zimného štadióna a zabaviť sa na športovom podujatí. Obidve alternatívy sa môžu stať realitou. Ja som za tú druhú.

Pravidlá a spolupráca.

Tak ako deti potrebujú pravidlá, rozdeľovanie peňazí tiež. Hovorí sa, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Som presvedčení, že jasné pravidlá rovnako. Nik nebude môcť podozrievať toho druhého, že dostáva viac, ako si zaslúži len preto, že pozná niekoho na úrade, v komisii, alebo je niečí kamarát. Keď sa prestaneme na seba hnevať a podozrievať sa nastane čas na spoluprácu. Prvé lastovičky sa už objavili. Niektoré športové kluby a oddiely sa stali členmi novozaloženého Združenia športových klubov a oddielov, ktoré si dáva za cieľ „…zabezpečenie dôstojných podmienok pre aktívnu športovú činnosť svojich členov.“ Veľmi im držím palce. Samozrejme len čas ukáže či ide o skutočne úprimný záujem pomôcť športu v Martine, alebo niečo iné. Zatiaľ síce netreba jasať, ale určite netreba ani v združení aktívnych ľudí ohovárať a upodozrievať ich zo zištných záujmov a osobných ambícií, ako sa to už deje. Ja sa snažím veriť v úprimnosť a ochotu pomôcť. Pochopiteľne len spolupráca zväčša chudobných klubov nestačí. Ide tu predovšetkým o spoluprácu verejného a súkromného sektora, ktorú aj v oblasti športu môže a musí manažovať mesto. Musíme mať ambíciu aj na pozdvihnutie vysokoškolského športu, ktorý má v Martine tradíciu. Predovšetkým v športoch, ktoré môžeme označiť za vysokoškolské, ako basketbal, volejbal, ale aj hádzaná, či stolný tenis. Hádzanárske družstvo žien Slávia Medik je svetlou výnimkou, ale vysokoškolský basketbal a volejbal na požadovanej športovej úrovni v Martine veľmi chýbajú. Príkladom, že študenti medicíny majú potenciál pomôcť športu v Martine je aj Davíd Jónsson, študent prvého ročníka JLF UK, ktorý bude v tejto sezóne v 2. stolnotenisovej lige obliekať dres Mestského stolnotenisového klubu v Martine. Spolupráca mesta a JLF UK v oblasti športu je nevyhnutná!

Systém a moje deti.

Musíme zmeniť systém. Nie je možné, aby športovanie detí záviselo od solventnosti, alebo ochoty rodičov. Aktívne deti musia mať možnosť športovať bez ohľadu na to z akého sociálneho prostredia pochádzajú, alebo či sú ich rodičia ochotní sa pre ne obetovať. Jeden známy mi povedal, že kým ja zmením systém mojim deťom to už bude nanič. S pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote mal pravdu. Napriek tomu sa o to musím(e) pokúsiť. Možno to nepomôže mojim deťom. Ale je možné aj to, že raz v oblasti športového manažmentu bude pracovať nie môj, ale Váš syn. Nemyslím si, že by som chcel od neho čítať podobné články. Celkom mi postačí, keď nájde po nás, po našej generácii funkčný systém. Prepracovaný systém starostlivosti a výchovy mladých talentov, vybudovanú sieť športovísk slúžiacu rovnako pre športujúcu verejnosť, ako pre výkonnostných športovcov, spolupracujúce tímy profesionálov a dobrovoľníkov, ktoré sa budú starať o športujúcu mlaď. A jedinou starosťou Vášho syna bude presvedčiť, alebo motivovať dostatok detí, že s aktívnym športovaním prežijú krajší, zdravší a plnohodnotnejší život ako bez neho. Parafrázujúc slová Martina Luthera Kinga: „Snívam sen o športovom Martine pre všetky deti.“

Ing. Peter Maruniak
Podpora športu detí a mládeže, o.z. Martin

Ing. Peter Maruniak
Ing. Peter Maruniak


/ 2944 Articles

Red

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).