Príbeh zvonov

Zvony_Belá_9 (3)

V posledný aprílový víkend odkrylo Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK tajomstvá ďalších historicky vzácnych zvonov a ich príbehy. Zvonov, ktoré už celé roky, ba štyri z nich aj celé stáročia zvonia z veží kostolov v Trnovom pri Žiline a v Belej – Duliciach v okrese Martin.
Aktérov úspešného projektu „Príbeh zvonov“ priviedol do Trnového fakt, že na zvonici vzácneho dreveného kostola svätého Juraja visia dva renesančné zvony, pričom jeden z nich má presne 410 rokov. Ten druhý je len o dva roky mladší. Ale ani zvony z novodobého kostola Sv. Cyrila a Metoda – hoc aj nemajú takú vzácnu históriu – majú ľuďom čo povedať…
Dá sa oprávnene domnievať, že v každej lokalite, v ktorej sa u nás nachádza zvon, je s ním spojený aj nejaký príbeh, udalosť, väzba a prepojenie osôb na zvon.
V sobotu, 26. apríla 2014 večer sa v kostole v Trnovom rozohral príbeh, ktorý nenechal chladným ani jedného z účastníkov podujatia, ktoré sa konalo v rámci tradičných Hodov Sv. Juraja. Zvláštne sú totiž zvony rímskokatolíckeho kostola v Trnovom, a tiež veľmi vzácne: zachovali sa v pôvodnom stave až po dnešné časy! V ich vážnom a hlbokom hlase akoby zaznievala žaloba nepokojných rokov.
Zvony sú – a spolu s nimi aj celý historický kostol sv. Juraja – pamätníkom storočí poddanstva, pamätníkom storočí nepokojov, biedy a utrpenia. Akoby zázrakom neskončili roztavené na delá na bojovom poli, hoci príležitostí na ich rekviráciu bolo viac: protihabsburské povstanie Imricha Tokoliho a Františka Rákociho, napoleonské vojny a mnohé iné. Tou poslednou bola prvá svetová vojna. Pre veriacich je Boh láska. A láska trnovských katolíkov musela byť výnimočne silná, pretože zvony zostali na svojom mieste nepohnuté až dodnes. Veď kostol bol pravdepodobne postavený už na prelome 16.a 17.storočia.
Na renesančných zvonoch v Trnovom sa dodnes zvoní ručne. Miništranti pred svätou omšou rozhojdajú lanom zvon a ten vyzváňa, pozýva na omšu…Zvonári sa zhodujú, že zvonenie má i duchovný rozmer, veď zvon má aj srdce. A to doslova. Kým telo zvona je z bronzu, srdce sa vyrába z mäkšieho železa, aby pohlcovalo silu úderu pri tvorbe tónu. V monografii obce Trnové je zapísané:…až do pohrebu, ktorý býval na tretí deň, bol zosnulý doma v izbe. Kým ho nepochovali, zvonilo sa mu na zvone trikrát denne. Podľa jeho zvuku dedinčania vedeli, či zomrel starý alebo mladý človek. Pani Maslonková si spomína na zvonenie takto: “Keď zomrel starý človek, zvony spievali: len ho tam – len ho tam. Ale keď zomrel mladý, spievali: škoda ho bolo, škoda ho bolo,…!“
Vo svojej novodobej histórii zažili trnovskí katolíci veľa radostných chvíľ. Prvou bolo postavenie nového kostola. Kostol sv. Juraja už svojou kapacitou nepostačoval. Základný kameň stavby kostola posvätil pápež Ján Pavol II. na letisku vo Vajnoroch, pri svojej prvej návšteve Slovenska, 22. apríla v roku 1990. O päť rokov neskôr, 16. júla v roku 1995, bol deň vysviacky novopostaveného kostola. Vysvätil ho nitriansky sídelný biskup monsiňor Ján Chryzostom, kardinál KOREC. A zvony? Na vežu nového kostola patria aj nové zvony. Ich hlas sa rozozvučal pri príležitosti ich posviacky 26. novembra v roku 1996. Svätenou vodou ich pokrstil pomocný biskup jeho excelencie, František Rábek.
Príbeh zvonov z Trnového naznačuje, že uvedenie programu presiahlo hranice turčianskeho regiónu. Výsledky nadšenej a neúnavnej práce lektora a pracovníkov TKS v Martine zaujali aj historika Juraja Spiritzu, ale aj historika – kampanológa z KPÚ v Košiciach, neúnavného šíriteľa osvety o zvonoch slovenských, Juraja Gembického.

O deň neskôr, v nedeľu 27. apríla 2014 popoludní sa zišlo v rímskokatolíckom kostole Najsvätejšieho tela Kristovho v Belej Duliciach niekoľko desiatok záujemcov o históriu zvonov vo svojej obci. Totiž, na veži tohto kostola im po stáročia vyzváňa vzácny, neskorogotický zvon z roku 1507.

Ale pri pátraní po histórii zvonov v evanjelickej zvonici filiálneho kostola evanjelickej cirkvi a. v. v Belej sa podarilo objaviť a zdokumentovať takzvaný Seltenhoferov zvon – historický storočný zvon z roku 1914.
Radostným prekvapením bolo aj znovuobjavenie ďalšieho zvona na zvonici na cintoríne, ktorého je zvonica dominantou. Vyzváňa z nej zvon umieračik. Smutne oznamuje ľuďom, že opäť jeden z jej obyvateľov odišiel do večnosti. Zvon visí vysoko vo zvonici, vo výške osem metrov. Jeho objavenie vyrazilo dych všetkým, ktorí prišli zvon pripraviť na fotografovanie a zdokumentovanie. Je to totiž jeden z dvoch zvonov zo zvonice, pristavenej k artikulárnemu kostolu v Necpaloch, pravdepodobne v roku 1769. Latinský nápis na zvone to aj potvrdzuje. „HAEC CAMPANA ECCLESIAE ARTCVLARIS NECZPALENSIS REFVSA ET RENOVATA.“ V preklade to znamená: Tento zvon artikulárneho kostola v Necpaloch bol preliaty a obnovený v roku 1769. Tento latinský nápis je tvorený veľkými i malými písmenami – vo veľkých písmenách je zašifrovaný rok (letopočet). V tomto prípade je to rok postavenia artikulárnej zvonice 1749 – 1752. Zvon je ešte ozdobený reliéfom anjelom AZAZELOM – symbolom smrti, tiež aj reliéfmi lutherových ruží, ktoré sú symbolom evanjelickej cirkvi. Keď bol starostom Dulíc pán František Pavlovič, farníci vymenili zvonu jeho pôvodné srdce. Nové mu bolo vložené v roku 1928.
Tieto a ešte mnoho zaujímavých informácií zaznelo v programe, v elektrizujúcom prostredí historického kostola… Program, obohatený vystúpením recitátorov, hudobníkov a spevákov veľmi zaujal prítomných divákov. Tí si okrem bulletinov s faktografickými poznámkami o jednotlivých zvonoch odnášali z podujatia aj príjemný pocit hrdosti na to, že vo svojej obci majú historicky vzácne poklady. Pretože: zvony sú už tisícročia posvätné hudobné nástroje Cirkvi. Vo viacerých kultúrach sveta ako hudobné a súčasne aj kultové nástroje slúžia od dávnych čias na zvolávanie ľudí, nadprirodzených bytostí, slúžia na ochranu proti zlým silám, pri vykonávaní rôznych náboženských obradov. Ako osobitný fenomén ľudskej kultúry sa stali súčasťou – teda takým „zvukovým sprievodcom“ – aj nášho každodenného života.
Sú pre nás dodnes živým hudobným prameňom a kultúrnym dedičstvom národa. Zaslúžia si našu pozornosť.
Podujatie sa uskutočnilo vďaka podpore z grantového systému MK SR a v spolupráci s obcou Belá – Dulice v rámci projektu Príbeh zvonov II.

TKS

/ 175 Articles

Ján Farský

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).