Farmári zo Slovenska – rozhovor so Stanislavom Becíkom

Značky: ,

Na našu reportáž o farmároch z Turca zareagoval aj pán Stanislav Becík, bývalý minister pôdohospodárstva a zaslal nám rozhovor, ktorý poskytol časopisu Slovenka. S jeho dovolením ho uverejňujeme aj na našom portáli.

Okruh otázok a stanoviská k pôdohospodárstvu a rozvoju vidieka zverejnených v časopise Slovenka

1/ Slovensko sa vždy hrdilo vynikajúcim vyspelých pôdohospodárstvom. Nastal už čas na jeho oživenie ? Sú podmienky ?

To je svätá pravda do rokov kolektivizácie sa hrdilo pôdohospodárstvo vyspelými a sebavedomými roľníkmi, samozrejme že technicky slabo vybavenými, ale hrdosť prevládala nad ťažkou prácou, ktorú pôdohospodárstvo znamenalo aj znamená. V časoch socialistickej veľkovýroby vlastne pôdohospodárstvo pokračovalo v úzkej prepojenosti medzi pôdou, hospodárskymi zvieratami a človekom a základ života na vidieku bola symbióza medzi hospodárskym zvieraťom a tam žijúcim občanom – chovateľom. Preto aj potravinová sebestačnosť, aj keď príkazovou ekonomikou, dosiahla úroveň dvojnásobnej potreby Slovenska, produkovali sme vyše 2 miliardy litrov mlieka, chovalo sa vyše 800 tisíc kráv, produkovalo sa okolo 300 tis. ton bravčového mäsa, zelenina sa pestovala na viac ako 46 tis. hektárov, bolo vyše 25 tis. hektárov vinohradov, vyše 20 tis. hektárov ovocných sadov, ale to najpodstatnejšie je, že ľudia z dedín mali prácu, rozvíjala sa výroba, stavali sa domy, budovala sa infraštruktúra a dnes ? Že vraj trh mal vyriešiť ponuku a dopyt, ale to už je otázka pre tých, ktorí niesli politickú zodpovednosť, pretože k týmto číslam je ťažko možné sa doplaziť, ale za týmito číslami bola v prvom rade pridaná hodnota práce ľudí, ktorí na vidieku žili, využívali štátne investície (školy, kultúrne domy, zdravotnícke zariadenia, kostoly, bytový fond, verejné komunikácie) a pracovali na poliach a v maštaliach. Dnes sa dediny vyľudňujú, chátra bytový fond, chátrajú štátne investície, krajina sa nasilu spriemyselňuje a je nie len postihnutá krízou, ale kráča v jej ústrety, pritom podmienky na ktoré sa pýtate, máme také aké možno nikto v celej Európe.

Vyše 2 mil. hektárov pôdneho fondu, vyše 40 % krajiny zalesnenej, 2/3 Slovenska sú podhorské a horské, vyše 10 stupňová priemerná denná teplota, to znamená všetko preto, aby sme dorobili dostatok kvalitných a zdravotne nezávadných potravín nášho pásma. Ja verím, že aj Pán Boh pochybuje, či si vlastne takúto krásnu a bohatstvom ovplývajúcu krajinu zaslúžime, keď jej potenciál možností a vlastne ľudí, ktorí tu žijú, chcú pracovať a vytvárať hodnoty pre zdravú potravinovú sebestačnosť, nevyužívame. Nie nadarmo sa voľakedy hovorilo, že citujem: „Štát, ktorý nevychová svoj národ prestáva byť vlasť“. Nie je to dnes tak náhodou pravda ? Aj keď sme spoločnosťou bez hraníc s otvorenou ekonomikou a v eurozóne, predsa len vyše 400 tis. nezamestnaných dáva z časti za pravdu tomuto citátu. Nevieme vychovať svoj národ a pritom na každom kroku sa nám núka práca, všade, kde rastie strom a tráva, kde je hrudka zeme, všade je práca a je jedno, či spoločná poľnohospodárska politika má svoje pravidlá, naša krajina chudobnie, pretože nevyužíva svoj potenciál. Potenciál v ľuďoch a v podmienkach, ktoré máme.

2/ Nie je problém náhodou aj v tom, že pôdohospodári sa „nevedia“ predať ? Nepokladajú eurofondy za všemožné a ďalej sa už nesnažia ?

Rozdielnosť dotovania starých štátov EÚ 15 a nových členských štátov je jedna veľmi vážna vec, ktorá nesie dôsledky negociácie našich vyjednávačov pred vstupom do EÚ (pred rokom 2004).Na druhej strane voľné trhové podmienky bez možností viac angažovať vlastníkov pôdy a transformovaného majetku, dávajú priestor pre súčasných užívateľov pôdneho fondu robiť veci ľahšie, jednoduchšie, to je sezónne odvetvie bez možností väčšieho využívania pracovníkov a samozrejme aj náročnejšie 365-dňové odvetvie menej láka podnikateľov na pôde, pretože štát mu nevytvára podmienky jednak eradikačnými projektami na podporu menej populárnych odvetví (živočíšna výroba, špeciálna rastlinná výroba) a jednak notifikáciou podmienok pre využívanie historických možností, ktoré Slovensko v EÚ môže žiadať najmä pre rozvoj chovu hovädzieho dobytka. Mám na mysli celé spektrum živočíšnej výroby, veď stavy kráv na mlieko klesli pod 140 tis. kusov a aj keď sa stavy kráv bez trhovej produkcie mlieka stabilizovali, z dôvodu, aby sa udržala zaťaženosť VDJ na trvalých trávnych porastoch z dôvodu čerpania dotácií treba povedať, že to najpodstatnejšie čo tvorí ekonomiku z chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka, alebo inak povedané z chovu kráv na mäso, ich potomstvo mladý zástavový dobytok sa v plnej miere vyváža.

374854_stanislav-becik-turne-kone-povoz-slovensko-konsky-povoz-minister-polnohospodarstva

Dnes máme povojnové stavy dobytka, keď zvieratá museli padnúť za obeť hladu. Produkujeme 70 tis. ton bravčového mäsa, je to 35 % potreby Slovenska, dovážame 95 % potreby vodnej hydiny, chováme niečo vyše 12 tis. koní – je to najmenej na počet obyvateľov a na rozlohu v celej Európe, chováme 1/3 oviec stavov z roku 1990, vyvážame jahňatá do susedných štátov, kde sa dokrmujú a spätne k nám sa dováža jahňacie mäso, za tretí štvrťrok roku 2012 sa vyviezlo skoro 22 tis. ks hovädzieho dobytka. A nehovoriac o tom, koľko sme doviezli jabĺk a zeleniny nášho pásma a v akej hodnote. Štát pracne hľadá pracovné miesta a v pôdohospodárstve prácu vyvážame vo forme nedokončenej výroby a prácu dovážame vo forme výrobkov. A je to všetko na úkor našich občanov. Pýtam sa, nie je to trestuhodný čin? Koľko práce pre ľudí, ktorí by kosili trávu, vyrábali seno, ktorí by seno zvážali, ktorí by zvieratá kŕmili, kydali hnoj a nakoniec tieto zvieratá odviezli na bitúnok. Aj bitúnok dáva prácu, aj obchod, kde sa mäso predáva dáva prácu, nehovoriac o kvalitnom produkte, ktorý by sa dostal na stôl našich spoluobčanov a nehovoriac o tom, že vyvážame dobytok aj do krajín, kde ho majú aj 3-krát viac ako my a kupujú ho, aby dali svojim ľudom prácu a paradoxom je, že kupujú aj objemové krmivá. Nestojí za zmienku notifikovať podmienky pre výkrm dobytka na úrovni európskej 15. Je pravda, že nám chýba chovateľský fortieľ, my máme krmiča a manažéra. Ak je krmič aj manažérom a manažér krmičom, robí to inak. Tak ako to robia tí, ktorí od nás dobytok kupujú. Takto by som mohol pokračovať aj v oblasti ovocia, zeleniny, hrozna, kde notifikovaním požiadaviek na naše podmienky by sme za vloženú korunu do pôdohospodárstva nezískali dve, ale dovolím si povedať tri a každý z tých nezamestnaných, ktorí by dostali v tejto oblasti prácu by ťahali z biedy v hmotnej núdzi ďalších, pretože ten kto má pravidelný mesačný príjem už si chce opraviť domček – dá prácu murárovi, chce si opraviť strechu – dá prácu tesárovi, chce kúpiť nábytok – dá prácu stolárovi a o tom je vlastne zmysel života tejto krásnej a na prírodné podmienky núkajúce prácu, bohatej krajine.

3/ Ako by každý jeden hospodár mohol prispieť k tomu, aby sa naše potraviny – kvalitné a domáce -mohli dostať denne na každý stôl, do každej domácnosti ?

Odpoviem veľmi stručne, na Slovensku je 2752 obcí a 138 miest. Všade sú torzá bývalých družstiev, alebo majetkov, opustených dvorov, chátrajúcich objektov plné buriny a rozpadajúcich budov. Česť výnimkám, a tých si mimoriadne vážim. Nemohlo by byť v každej z týchto dedín, alebo miest, a je to otázka pre majiteľov týchto hospodárskych dvorov, pre starostov, primátorov, ale aj poslancov VÚC a Národnej rady, vytvorené hospodárstvo s chovom zvierat, s pracovnými príležitosťami. Veď ovečka spasie burinu a dáva úžitok, tak isto kozie mlieko dovážame a predáva sa v obchodným reťazcoch za 3 Eurá liter. Na týchto dvoroch by mohli byť chované kone pre potešenie detí, mladých ľudí, pritiahnutie ich k prírode, dal by sa tam chovať hovädzí dobytok, vyprodukovať čerstvé mlieko na predaj z gazdovstva, dali by sa tam chovať husi, veď hus potrebuje denne minimálne 1 kg trávy, alebo buriny, ktorú si sama spasie. Vlastne prinavrátiť do dedín život, vytvoriť pracovné miesta a vyprodukovať kvalitné domáce produkty, čerstvé na priamy predaj pre tam žijúcich spoluobčanov. Nie na darmo sa hovorí, že by sme mali rozmýšľať globálne, ale stravovať sa lokálne. A pôdohospodárstvo a zdravá výživa národa je spojená nádoba so zdravotníctvom. Ak z jedného korunu zoberieš do druhého musíš 2 koruny pridať. Počet obcí a miest je tak veľký, že keby v každej z nich len 10 ľudí našlo prácu, podotýkam ľudí s nízkou kvalifikáciou, ale ktorí chcú slušne žiť, čestne pracovať , voňať od svojej profesie, na Slovensku by okamžite vzniklo okolo 30 tisíc pracovných miest nehovoriac o pridanej hodnote produktu, ktorí by títo pracovníci vytvorili. Jedným slovom dedina by mala byť sebestačná vo všetkých základných potravinách.

4/ Okolo predaja z dvora, ktorý sa úspešne a slušne naštartoval, začali vznikať pochybnosti, nerozbehol sa dostatočne. Myslíte si, že má tento spôsob ešte šancu? Vy v tom máte vynikajúce skúsenosti, môžete poradiť ďalším ?

Predaj z dvora pokladám za svoje dieťa. A na Slovensku je to tak, všetko čo sa začína sľubne rozbiehať hneď má svojich odporcov. Veď načo by sme to podporovali, keď to nie je z našej hlavy aj keď je to pre dobro občana. My aj dnes prevádzkujeme 4 mliečne automaty a predávať čerstvé plnotučné mlieko za 50 centov aj s DPH a s dovozom do automatu nie je žiadna veľká výhra, ale ani spracovateľovi ho nepredávame drahšie, takže neprerábame. Podstatné je, že na tom vyhráva spotrebiteľ, ktorý si kupuje denne čerstvé plnotučné mlieko. A to že sa sem tam niekto z politickej scény proti tomu stavia ? No a čo veď tie stovky listov od spokojných občanov sú ďaleko viac, ako tie výkriky z tmy proti tomuto predaju. Treba povedať, že fatálnou chybou bolo zrušenie 6 % DPH na predaj produktov z dvora, pretože začali ožívať dvory, ľudia sa začali zaujímať o chov hydiny na jej predaj z dvora, mali záujem doma produkovať vajíčka, dochovávať jahňatá a rozpredávať ich v živom stave, alebo jatočne opracované, začal byť záujem o chov dobytka, o chov vodnej hydiny, chov koní avšak dlho to nevydržalo. Čo tam koho zaujíma, že pribudne 10 alebo 20 tis. ľudí na úradoch práce. Hlavné, že sme zrušili to, čo bolo v prospech občanov krajiny, My sme to nevymysleli, tak to treba zrušiť. Také je krédo politiky a politikov vo vzťahu k občanovi, ktorí od politikov nechcú nič, len mať prácu a slušne žiť.

watermarked-DSC01482

5/ Slovenský zákazník chce dobrý tovar za dobrú cenu. Rôzne „kauzy“ o „kvalite“ dovážaných výrobkov nás presviedčajú, že to, čo máme doma, by sme si mali vážiť ?

Ako nájsť optimálnu cestu , aby pôdohospodár na Slovensku vyrábal pre slovenského zákazníka ?

Už som sa zmienil o tom, čo treba robiť. A svedectvom celého toho je aj náš gazdovský dvor Branovo, kde sa venujeme chovu husí od jednodňového húsaťa až po finálny produkt v očistenej podobe, vyexpedovali sme vyše 10 tis. húsat do slovenských domácností, kde si ich rodiny odchovali a zároveň spásaním robili aj krajinotvorbu, venujeme sa chovu sliepok, predaju vajíčok a kuričiek do malochovov, predaju kohútov na mäso, jedná sa o mäsovonosivý hybrid chovaný na pastve. Ďalej chovu oviec na produkciu mlieka, výrobu bryndze a produkciu jatočných jahniat, podotýkam nie na vývoz, chovu kôz na produkciu mlieka a chovných kozičiek do malochovov, chovu koní na záprahové účely a pod sedlom, chovu dobytka slovenský strakatý na produkciu mlieka a jatočných býkov na vlastnú porážku a predaj pre domácich spotrebiteľov. To znamená, že v jednej osobe sme prvovýroba, spracovateľ a obchodník a za nami vytvorený produkt pýtame 1 maržu a nie 3. A to, že sa k nám dováža rôzna kvalita potravín? Dováža sa len to, na čo občan Slovenska, či už pracujúci, alebo dôchodca, alebo v sociálnej sieti má. A to majú obchodníci veľmi dobre zmapované. Teší ma, že sme štát solidárny, ale žiaľ je smutné, keď solidárnosť musíme prejaviť až v zdravotníctve a veľakrát vtedy, keď je už neskoro. Láska k peniazom je viac ako láska k blížnemu. Na zdravé a kvalitné potraviny dnes každý nemá, preto by náš suverénny štát aj keď v globalizovanom ekonomicko-hospodárskom zoskupení spoločenstva EÚ mal robiť viac pre domácu produkciu potravín.

6/ Vaša nádherná farma začína naozaj rozkvitať. Dali ste prácu nezamestnaným, vzorne sa staráte o zvieratstvo, predaj kvalitného mäsa z dvora pred Vianocami sa šíril aj ku vzdialenejším klientom.

Ako sa vám to podarilo a aké máte ďalšie plány ?

Na našom Gazdovskom dvore Branovo dnes pracuje 17 ľudí. A nehanbím sa povedať, že ¾ z nich prišli z úradu práce a môžem povedať, že medzi najmodernejšie technológie na dvore okrem traktora patrí fúrik, lopata, vidly , metla, sekera, pretože aj táto v úvodzovkách technika slúži dobre pre dobre udržateľné chovateľské podmienky už u hore uvedených druhov zvierat a podstatné je, tí ľudia, čo tu pracujú tu našli nielen prácu, ale aj zmysel života na tomto dvore. Pretože nie je nič príjemné byť v 50-tich rokoch odpísaný a tešiť sa na starobu v dobrom zdraví, nuž rád by som doprial takýto pocit každému, kto ho nezažil. Samozrejme že máme záujem rozvíjať naše aktivity smerom ďalej, podotýkam, že chováme aj 120 včelstiev na produkciu medu, takže je možné si zadovážiť z nášho gazdovského dvora široké spektrum domácich potravín. Každý týždeň od novembra do marca je na dvore klasická domáca zabíjačka, každé tri týždne sa ponúka kvalitná domáca hovädzina z jatočného býka mäsového plemena, ďalej mliečne produkty denne ako aj čerstvé vajíčka, chladená a mrazená hydina, v letných mesiacoch to bude zelenina nášho pásme – paprika, rajčiny, kapusta, karfiol, melón vodný a cukrový, ale najmä ponúkame úsmev a radosť z tváre ľudí, ktorí sa o tieto produkty zaslúžili a ktorí vidia radosť z tváre zákazníkov, ktorí o tieto produkty majú záujem. A moje osobné prianie ? Aby takýchto a ešte lepších hospodárskych dvorov pribúdalo na Slovensku každý deň čo najviac a zároveň, aby čo najviac ľudí z úradov práce prešlo do týchto odvetví. A aby naše ministerstvo čo najskôr vytvorilo legislatívne podmienky pre podporu takýchto činností, pretože toto je jediná cesta, ako zachrániť život na vidieku a ako ho oživiť a práca ľudí vo vidieckom prostredí bude mať opodstatnenie nielen v pôdohospodárstve, ale aj v regionálnom rozvoji, čo bude mať rozhodujúci dopad na kvalitu života ľudí žijúcich na vidieku. Bože ochráň nás od toho, aby sa začal dávať za vzor model veľkofariem a aby na dedinách od mesta k mestu niekde 20, niekde 50 km sa nechovali kravy, nebolo počuť zakikiríkať kohúta, zaerdžať koňa, zagágať gunára, pretože ak sa nevrátime k tejto forme rozvoja vidieka cez podporu gazdovských dvorov na každej dedine , nebude nám stúpať spotreba, ľudia na dedine a ani v mestách nepochopia aký zmysel má pôdohospodárstvo pre krajinotvorbu, výrobu potravín a tvorbu pracovných miest a či sa nám to páči alebo nie, krajina postupne vymrie. Verím jednému, že vedomostná úroveň zodpovedných za naše odvetvie a rozvoj vidieka, to nielen nikdy nedopusti, ale urobí všetko pre to, aby čo najskôr došlo k oživeniu tohto odvetvia, nielen v rovine koncepčnej, ale hlavne v rovine skutočného rozvoja tohto odvetvia.

Foto: zdroj Internet, redakcia

/ 2944 Articles

Red

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).