Príbeh zvonov II. z Turčianskej Štiavničky a Turian

Značky: , , ,

V piatok 23. mája 2014 popoludní ožilo priestranstvo pred obecnou zvonicou v Turčianskej Štiavničke divákmi a návštevníkmi podujatia, ktorého organizátorom je TKS v Martine – pred zrakom a sluchom divákov sa začal odvíjať príbeh zvonov z Turčianskej Štiavničky. Na túto udalosť sa pripravovala obec už dlhší čas. Starosta obce, Peter Očka, zorganizoval niekoľko brigád na úpravu a opravu zvonice, na úpravu okolia. A keďže pripravovanému programu prialo aj počasie – celé podujatie sa uskutočnilo pred zvonicou. Táto malebná, murovaná zvonica stojí uprostred „starej„ časti dediny. Pravdepodobne bola postavená v 1. polovici 19. storočia  ako dvojpodlažná stavba na štvorcovom pôdoryse. Stavebnými úpravami v roku 1932 nadobudla dnešný vzhľad. Odvtedy má tri podlažia, pričom posledné prevýšené  je otvorené až do krovu. Je zakončená trojstupňovou ihlanovou strechou s cibuľou a krížom (predtým bola zakončená ľahkou lucernou). Na veži tejto zvonice visia tri štiavnické zvony, ale to už vstupujeme do Príbehu zvonov II. z Turčianskej Štiavničky…

Zvony_Štiavnička_2

Do ďaleka sa rozliehal hlas zvonov a tóny sprievodných piesní. Na úvod programu vystúpil domáci spevokol  a potom sa už diváci mohli dozvedieť o vzácnej histórii svojich zvonov. Zaujal najmä príbeh takzvaného Okoličániovského zvona. Tento neskorobarokový zvon odlial či prelial v roku 1753 Michael Palisch, člen známej lejárskej rodiny z blízkej Kremnice. Štiavnickým evanjelikom ho venovala  urodzená pani Zuzana Okoličániová, čo dosvedčuje aj latinský nápis  na zvone, ktorý v preklade znamená: Zo zvonoviny urodzenej pani Zuzany Okoličániovej prelial Michal Palisch  z Kremnice  v roku 1753. Treba podotknúť, že rody Révaiovcov a Okoličániovcov boli spriaznené.

A kde všade sa dajú nájsť zvony? Pred tridsiatimi rokmi jeden taký našli v kontajneri pri révaiovskom kaštieli. Istý dobrodinec ho zachránil pred zničením a predal ho obci za symbolickú cenu. Jeho identifikácia, resp. pôvod je dosť nejasný. Autori programu a dokumentovania zvonov predpokladali, že ide o zvon z kaplnky kaštieľa. Po získaní informácie od pamätníka sa priklonili  k názoru, že je to jeden zo zvonov – umieračikov z miestneho cintorína. Vraj sa tam v nedávnej minulosti na drevenom podstavci nachádzali až dva zvony, na ktorých sa zvonilo pri pohreboch. V súčasnosti zvon čaká na prinavrátenie do pôvodného stavu, pretože bol kedysi neodborne nalakovaný.

Zaujímavosťou programu v Turčianskej Štiavničke bolo aj spoločné pripomenutie si jednej smutnej udalosti: najsmutnejšie v dejinách Štiavničky zvonili obecné zvony začiatkom októbra 1959, a to od 4. 10. 1959 až do dňa pohrebu /včítane/. V onen tragický deň lokomotíva smerujúca do Martina vzala život viacerým Štiavničanom. Zrážku s autobusom prímestskej dopravy neprežilo spolu 15 ľudí. Do niektorých rodín sa mama i otec už nevrátili. Ich deti zrazu osireli. Mnohí ďalší občania Štiavničky boli ťažšie či ľahšie zranení. A tak aj v programe zaznel zvon – umieračik, pri ktorého hlase si všetci spoločne uctili ich večnú pamiatku minútou ticha.

Zvony_Štiavnička_1

Príbeh zvonov II. z Turian

V nedeľu 1. júna 2014 podvečer sa v evanjelickom kostole v Turanoch zišlo niekoľko desiatok ľudí, ktorí boli zvedaví, čo sa skrýva pod názvom programu Príbeh zvonov II. v Turanoch.

Pravda je taká, že už niekoľko týždňov vopred bolo vidieť v blízkosti kostolných veží v Turanoch zvýšený pohyb – pracovníci Turčianskeho kultúrneho strediska v Martine dokumentovali zvony, sumarizovali archívne materiály, pripravovali podujatie za aktívnej pomoci Ivety Jesenskej a predstaviteľov oboch cirkví v obci.

V Turanoch je umiestnenie kostolov dvoch rozdielnych náboženských konfesií možno tak trochu symbolické. Sú postavené pomerne blízko seba v strede Turian. Práve táto malá vzdialenosť nabáda  k spolupráci obe cirkvi. Treba zabudnúť  na minulosť, na konfesionálne rozpory. Žijeme v období  ekumenizácie, t.j. vzájomného rešpektovania a uznávania oboch cirkví, v období vzájomnej spolupráce. Rímskokatolícky kostol sv. Gála stojí na miernej vyvýšenine a v jeho areáli sa nachádza aj cintorín. Kostol bol postavený ako gotický a to v prvej polovici 14. storočia.  Na jeho výstavbe sa podieľala aj známa premonštrátska stavebná huta/dielňa, z Kláštora pod Znievom.  Vo svojej dlhej histórii prešiel viacerými stavebnými úpravami. Zvláštnosťou rímskokatolíckeho kostola sv. Gála je nízka renesančná zvonica, postavená pred ním. Tvorí vstup do jeho nádvoria. Je pozostatkom opevňovacích hradieb, o čom svedčí 5 metrov dlhý tunelovitý vchod.  Archeológovia predpokladajú, že súčasný kostol bol prestavaný z menšej sakrálnej stavby. A práve v tejto predsunutej zvonici turianskeho kostola  sa nachádzajú dva historicky vzácne zvony…

Evanjelický kostol stojí o pár desiatok metrov nižšie, pri potoku Studenec – Turianka. Na jeho mieste stál prv pôvodný evanjelický kostol postavený v roku 1786. Močaristý terén, požiar i zemetrasenie sa žiaľ podpísali  na jeho rýchlom konci.  Začiatkom dvadsiateho storočia bol už v dezolátnom stave a tak sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Prikročilo sa k nej v roku 1932, stavba trvala 2 roky a chrám bol vysvätený  piatu nedeľu po Veľkej noci – 6. mája v roku 1934. Posvätil ho dôstojný pán biskup Vladimír Čobrda, v prítomnosti predsedníctva seniorátu a mnohých hostí. Farárom zboru bol vtedy Ján Dianovský a cirkevným dozorcom Juraj Fúčela.

Historicky vzácny barokový zvon  bol odliaty podľa nápisu v roku 1734. Je upevnený šiestimi hladkými ušami  na novej železnej hlave. Po obvode čepca  je rozvilinový pás  a na nápisovej páske je nápis: SOLI DEO HONOR ET GLORIA, ANNO DOMINI 1734, čo v preklade znamená: Jedine Bohu, česť a sláva v roku 1734. Na tele plášťa zvona vystupuje do popredia  reliéf v strede s ukrižovaným Ježišom Kristom a s Pannou Máriou a Jánom Evanjelistom po stranách.  Telo plášťa je inak hladké a bez dekoru.

Zvony_Turany_1

Presne o 200 rokov neskôr sa turianski katolícki veriaci  rozhodli dať si odliať nový – menší zvon. Mali na to dôvod – jeho predchodca skončil na bojisku 1. svetovej vojny. Bol rekvirovaný ako vtedy tisícky iných našich zvonov.  O novom zvone z roku 1934  máme informácie tak, ako sme ich získali od katolíckeho farára Mariána Majdu z Turian. V septembri s povolením najdôstojnejšieho ordinariátu bol objednaný nový zvon od firmy Rudolf Perner, Suché Vrbné, z Českých Budějovíc. Samotný zvon stál 4 667 korún československých, váži 212 kilogramov a je zasvätený Panne Márii. Montáž zvona vykonal tunajší strojník, pán Ferko Žiak úplne nezištne a zadarmo…

Dá sa oprávnene domnievať, že v každej lokalite, v ktorej sa u nás nachádza zvon, je s ním spojený aj nejaký príbeh, udalosť, väzba a prepojenie osôb na zvon. Tak, ako je to aj popísané v cirkevnej kronike evanjelického zboru o histórii zadováženia ich zvonov. 

„Ako nám nová veža  bola postavená, hneď povstala žiadosť v nás zadovážiť si  nové zvony, lebo staré ani svojim hlasom, ani rozmerom do novej veže neprislúchali. Myšlienka naša stala sa skutkom, keď na tristoročnú pamiatku  hrdinnej smrti Gustava Adolfa  objednali sme dňa 6. novembra  v roku 1932 od firmy Rudolf  Manoušek tri nové zvony.  Pozdejšie náš horlivý presbyter Juraj Fúčela objednal nám štvrtý. Krajšie sme si pamiatku  Gustáva Adolfa, padnuvšieho za slobodu evanjelia Kristovho a zachránivšieho našu evanjelickú slobodu – ani nemohli zväčniť…Túžobne sme čakali nové zvony.  Táto naša túžba sa stala skutkom, keď dňa 26. januára v roku 1933 došli. Na druhý deň sme si ich na stanici slávnostne privítali, ovenčili a pri zvukoch našej náboženskej hymny „Hrad prepevný jest Pán Buh náš“ na patričné miesto doprevádzali.“

Na fotografiách v kostole mohli diváci vidieť dva zvony: najväčší – LUTHEROV zvon vážiaci 727 kilogramov  a ozdobený Lutherovým obrazom s nápisom: „HRAD PŘEPEVNÝ JEST PÁN BUH NÁŠ“ tran. č. 445 (počiatočné slová  z piesne č. 445 zo známeho Tranovského kancionála Cithara sanctorum).  Hore nad hlavným textom je napísané:  Ulil R. Manoušek v Brně 1932. Menší zvon GUSTAVA ADOLFA (švédskeho kráľa) váži 358 kilogramov, je ozdobený obrazom Gustáva Adolfa a nápisom: NEZOUFEJ STÁDEČKO MALÉ.

V programe sa predstavili domáce kolektívy – vystúpil Malý chrámový spevokol rímsko – katolíckej  farnosti v Turanoch, Nový  evanjelický spevokol Turany. Na organ hral evanjelický farár  Martin Vargovčák  a spievala  Andrea Maronová.

Zvony_Turany_2

Obe podujatia  sa mohli uskutočniť vďaka finančnej pomoci z grantu MK SR na rok 2014, o ktorý požiadalo Turčianske kultúrne stredisko v Martine a tiež za láskavého prispenia obcí a sponzorov.

Pripravil:

Adam Kmeť

Metodik pre ZUČ: neprofesionálne výtvarníctvo
Turčianske kultúrne stredisko v Martine
Divadelná 5
036 01 Martin

Mobil: 0917 494 708

Email: kmet.adamtks@gmail.com

Web: www.tks.sk

/ 2944 Articles

Red

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).