Spomienky feminy

Značky: ,

Spomínam na chvíľu,
keď ako dievčatko
stála som prvýkrát na pódiu.

Hrala som sirôtku.
Samučkú, opustenú,
do handier odetú, ubolenú.

Mamičkám ku sviatku som ju hrala,
milučká, roztomilá malá,
všetkých poriadne rozplakala.

Prvý potlesk, prvé kvietky,
to všetko mám v pamäti.

Deň keď ma táto láska stretla,
mi občas mysľou preletí.

Stretla som veľa dobrých ľudí.

Mnoho úprimných priateľov,
ale aj mnoho neprajníkov,
nie je každý deň nedeľou.

Dnes všetkým povedať chcem,
akú krásnu lásku som mala,
aj keď mi nesplnila detský sen,
veľa však do života dala.

Nadišiel čas ďakovania,
publiku, kamarátom, Femine,
i celej divadelnej rodine.

Stáť na pódiu bolo pre mňa šťastím.

Šťastná som bola keď som hrala.

Vďačím osudu za tie chvíle
i zato, že som takú lásku mala.

EL

Takto si na príchod do nášho divadla spomína Majka Daudová

Ahoj Evka,

Hodím na papier stručné spomienky, hádam z toho niečo vyberieš. Ešte stále mám pred očami vystúpenie štyroch krásnych mladých dievčat v divadle v podzemí v Tvrdošíne. Ja som tam bola vystupovať s iným divadlom, no keď som videla ako vedia rozdávať radosť a rozosmievať divákov, pomyslela som si, že by to bolo krásne niekedy s nimi vystúpiť na pódium.

Niektorým ľuďom sa sny plnia. Zoznámila som sa so Slávom /vôbec nie cielene, bola to láska/ a ten Ma priviedol do divadla Femina kvartet, kde hral na gitare. Bola som taká šťastná, že som sa medzi nich dostala, že mi vôbec nevadilo, keď mi povedali, že budem predávať aspoň vstupenky. No a tak som tam zostala 30 rokov a som veľmi rada, že som si našla takých skvelých priateľov,akých divadlo Femina má.

Maja D.

Keď sa obzerám späť ani sa mi nechce veriť, že je to už 30 rokov ako som urobila prvý pokus založiť si vlastné divadlo. Že bude zábavné, tak to som vôbec netušila. Ja som vo svojej podstate dosť smutný a citlivý človek, ale celkom sa mi zapáčilo prostredníctvom humoru poukazovať na veci, ktoré sa mi nepáčia, ktoré ma trápia a doslova iritujú. Začalo to vlastne posedením pri káve s kolegyňami Aďkou a Hankou na Osvetovom stredisku v Dolnom Kubíne, kde som pracovala ako metodička pre prácu s mládežou. Práve som ukončila svoju divadelnú kariéru v Kubínskom prefíkanom divadle u Ota Markoviča, profesora matematiky na gymnáziu, ktorý bol vlastne aj mojim kolegom. Mal na osvetovom stredisku úväzok ako metodik pre MJF. Oto chcel zo mňa urobiť „tetu Kolníkovú“ a ja som chcela ostať Eva Lofajová, tak som to vzdala a od „prefíkancov“ odišla. Myslela som, že s divadlom je koniec, no a práve keď sme sedeli pri spomínanej káve, prišla s návrhom vedúca mimoškolského vzdelávania Milena Zábrženská, že ide okresné kolo festivalu klubovej tvorby Klubfórum 82 a mali by sme ako zväzáci pripraviť do súťaže nejaký program. Dievčatá výtvarníčky sľúbili, že so mnou do toho pôjdu a ja som sa pustila prvýkrát do scenára. Dovtedy som písala zaľúbené poviedky a básne, ktoré nikto nikdy nevidel. Tu som už ale išla s kožou na trh a vôbec netušila aké to bude náročné.
Napísala som scénku filmové hviezdy, ako filmári hľadali rýdzo slovenské typy kade tade, len nie na Slovensku. Okresné Klubfórum bolo v Nižnej. Neočakávame sme postúpili na krajskú prehliadku do Banskej Bystrice spolu s mládežníkmi z Párnice, ktorí tiež mali výbornú scénku zameranú na boj proti alkoholizmu. Dostala som za úlohu stvoriť z našich scénok spoločný program.
Boli to dva výborné nápady, takže sa mi to tvorilo veľmi ľahko. Problém ale nastal v tom, že dievčatá z osvety sa vyľakali a odmietli ďalej účinkovať, čo bola škoda, lebo program bol šitý na mieru práve im. S pomocou známych som našla náhradníčky, tiež veľmi dobré typy, ktoré boli ochotné scenárnacvičiť a s Párničanmi sme vyrazili do sveta bojovať. Ešte predtým však prišla na Osvetové stredisko ponuka účinkovať na krajskej prehliadke od Tvrdošínskeho divadla, ktoré sa okresnej prehliadky nezúčastnilo, lebo bolo na inej súťaži. Samozrejme, že dostali zamietavú odpoveď. Boli naštvaní a útočili na nás, že sú teda zvedaví čo to do Bystrice postúpilo. Prišli akože povzbudzovať. Boli dosť sebavedomí, lebo robili alternatívne divadlo a nejakú súťaž už vyhrali a chovali sa ako majstri sveta.

Toto som veľmi neznášala a musím priznať, že sa to vyskytlo u niektorých aj v mojom divadle, ale postupne sa to vyčistilo. Tvrdošanci sa usadili na popredných miestach a doslova provokovali. Mali sme veľkú trému, ale už pri prvých vetách sme strhli publikum, ktoré bolo tak fantastické, že tréma razom opadla a my sme zo seba vydali maximum. Dostali sme cenu za interpretačný výkon, cenu za herecký výkon a vybojovali sme si postup na celoslovenské kolo. Tam však už vybrali len nás štyri, lebo sa zostavoval opäť spoločný program za celý stredoslovenský kraj. Krajský metodik Rudo Škulec nám vymyslel názov Femina kvartet. Mali sme síce aj chlapca, gitaristu Slávka Dutku, ale ostali sme Femina kvartet.

Na celoslovenskú prehliadku som išla dosť skeptická, nezvládala som niektoré povahy v kolektíve, dosť som trpela a chcela to zabaliť. To som aj zavolala Rudovi Škulecovi, aby namiesto nás zaradil do programu Párničanov, ale Rudo sa odmietol so mnou o tom baviť, že je to pre nás šanca, aby som nevymýšľala. Mal pravdu. V Bratislave sme zožali neuveriteľný úspech. Hlavnú cenu Klubfóra 82 a cenu za scenár. Myslela som si, že sa mi to sníva. Výbornú atmosféru pred našim vystúpením navodili Roman Vykysalý z Kremnického divadla v podzemí a vynikajúca moderátorka Alenka Kostúriková z Banskej Bystrice. Musím však priznať, že vôbec sme taký úžasný úspech nečakali.
Viete, keď vám tlieska celé „Véčko“ a všetci sa na vás usmievajú ešte aj po vystúpení, je to úžasný pocit. Alebo začujete za sebou ako sa rozprávajú a jedna pani povie. „Tie Feminky, si to zaslúžili“, cítite sa, akoby vás hladkali. Potom nastalo množstvo ponúk na vystupovanie, rozhovory do médií, pozvanie do Prahy, kde sme vystupovali v malom klube, no jeho názov si už nepamätám. Dostali sme pozvanie na vystúpenie do „V klubu“ v Bratislave, ale vedenie OOS nám to zamietlo, neviem prečo, ale stalo sa. Napriek tomu sme sa pred Vianocami dostali do Steps klubu, kde tuším, že to bola Vysoká škola technická, organizovala vianočný večierok a kde sme opäť mali veľký úspech. Za krátky
čas dve herečky J. Ďaďová a D. Tolkyová od nás odišli. Zostali sme s Gulkou, tak sme volali Jarku Záňovú a Slávkom Dutkom sami. Zmenili sme názov na Malé estrádne divadlo Femina, ale všade nás volali v skratke Femina. Neskôr, na odporučenie Slávka, prišla Majka Jackulíková – Daudová, Ivica Míčeková, tú som videla na školení zväzákov v jednej tanečnej kreácii a tak sa mi zapáčila, že som ju oslovila a ponúkla jej byť našou členkou. Prijala a urobila veľmi dobre. Oslovila som aj Lojza Bobčeka, na ktorého som natrafila v poetickom divadle Elenky Burákovej, vrátil sa aj Jožko Tomo, ktorý kedysi na začiatku s nami tiež začínal. Ďalej prišli Marienka Bodoríková, Jaro Bolf, Peťo Hrivnák, Ejka Jányová, Janko Moľa, Janko Čillík, Miňo Ilčík, Ajča Marcineková, Blanka Javoreková. Chvíľu medzi nami boli aj Marta Suľová, Betka Demková, Ivana Zvolenčáková, Tonka Lofajová, Aďka Erhardtová, Zuzana Katreniaková. Neviem, či som na niekoho aj nezabudla. Ak áno, prepáčte.
Je mi veľmi ľúto, že Slávko Dutka, ktorý s nami začínal a dlho bol jediným mužom nášho divadla, už nie je medzi nami a nemôžem mu povedať „ďakujem Slávko“. Verím však, že nás z nebíčka vidí a vie, že sme na neho nezabudli .Veľmi silným článkom v divadle bol Lojzo Bobček, najmä čo sa týka hudby. Zhudobnil niektoré texty a vznikli z toho pekné pesničky. Lojzo nás doslova týral pri nácviku troch hlasov, bol nekompromisný, museli sme cvičiť pokiaľ to nešlo. Napokon na predstavení, sme sa od trémy zmohli tak maximálne na dva hlasy, aj to len kde tu. Nevedel sa hnevať, bral to celkom s humorom. Veľa našich bývalých členov bolo takých, čo sa len tak mihli maximálne v jednej hre, no zdravé jadro Feminy vydržalo. Záňová, Tomo, Daudová, Míčeková, Moľa, Javoreková, Lofajová, Jányová. Nemala by som to priznávať, ale mojim benjamínkom v divadle bola Gulka. Mala som rada všetkých, ale Gula bola výnimočná, bez nej by som to bola dávno zabalila. Keď sa na tri roky vytratila do Lýbie, netrpezlivo som ju vyčkávala. Nechcem tým povedať, že ostatní neboli dobrí. Práve naopak, každého člena môjho divadla som si vybrala sama a vždy to bolo pre niečo. Každý priniesol kus seba a na tom som zakladala. Pred desiatimi rokmi vstúpili medzi nás aj Jarka Pullmanová a Jožko Strapec, ktorí účinkujú hlavne v našich programoch s historickou tematikou a vynikajúco stvárňujú postavy z našej histórie.

Od roku 1996 pracuje aj Mladé divadlo Femina, ktoré spočiatku malo názov Malé poetické divadlo, ale väčšinou ho už vtedy volali malá Femina. Pred šiestimi rokmi sme sa dohodli na zmene názvu. Sú v ňom mladí ľudia, ktorých som si doslova vypiplala od malých žiačikov, cez stredné školy až k dospelosti. Úžasné decká, dávali mi silu a chuť do života aj keď mi nebolo vždy najlepšie. Pri nich som zabúdala na zdravotné i iné závažné problémy, s ktorými som sa pasovala. Všetky som volala moje deti. Skoro všetci vyštudovali vysoké školy. Niektorí už majú svoje rodiny a sú veľmi úspešní, každý rok dostávam k Vianociam pozdravy, ktoré ma veľmi dojímajú a vždy aj rozplačú.
Nemôžem nespomenúť aj bývalú členku, ktorú nikdy nikto na pódiu nevidel, ale ktorá odviedla kus dôležitej a záslužnej práce v zákulisí pri šití kostýmov, žehlení, tvorbe scén či pri dospelej Femine, alebo deťoch. Bola to Lenka Čillíková. Volali sme ju Lenočka. Starala sa tiež o naše brušká na sústredeniach divadla, ktoré v minulosti boli pomerne časté. Bola mojou veľkou oporou a pomocníčkou. Tak teda Lenočka ďakujem Ti.

Ďakujem celej Femine, za pekné roky, ktoré sme spolu strávili. Zažili sme množstvo neopakovateľných zážitkov, na ktoré budeme už len spomínať napríklad aj pri počúvaní CD našich piesní, ktoré žiaľ bude hotové až začiatkom budúceho roka a bude krásnou spomienkou na naše spoločné účinkovanie. Všetkým želám do ďalšieho života len to dobré a krásne.

Je úžasné, akí sme boli krásne mladí a došli sme spolu do rokov, kedy nám už rastú vnúčatká.

Vďaka ti osude, že si nám to dožičil!

Ďakujem aj našim fanúšikom. Neverili by ste, ale niektoré tváre sa celých 30 rokov objavovali na našich vystúpeniach, niektorí žiaľ už zomreli Gretka Sališová, Miško Janiga, nevynechali ani jednu našu premiéru. Bolo veľmi príjemné pozrieť do hľadiska a vidieť usmiate známe tváre…. Vďaka!

Naše úspechy:

Nebolo ich málo. Je však zaujímavé, čo sa týka súťaží, že najťažšie bolo dostať sa cez okresnú porotu, ktorá na poslednom pokuse zapojiť sa do súťaže, tak znechutila viacerých členov, že sa odmietli viac na nich zúčastňovať. Išli sme si svojou cestou. Dostali sme pozvanie na Divadelnú jar Janka Roháča v Nitrianskom Pravne v roku 2002, išli sme to skúsiť a stali sme sa Laureátom festivalu. Podobne sa to zopakovala aj v roku 2006, kde nás tiež pozvali rovno bez okresnej súťaže. Tu sme si overili, že ideme správnou cestou a súťaže sme zo svojho pôsobenia úplne vymazali.

Čo si najviac ceníme?
Dvojnásobného Laureáta Divadelnej jari Janka Roháča a nomináciu na Zlatého gunára na Kremnických gagoch.

Naša túžba?
Zahrať si spolu v nejakom dobrom filme a ukázať čo v nás je.

Naše plány?
Občas sa stretnúť porozprávať, zaspievať, zabaviť.

Kto vlastne sme:

Mária Daudová – 1961 prišla do divadla ako Jackulíková
Drobné dievča z Istebného s úžasne farebným hlasom. Predtým účinkovala v divadle DIS pri Gymnáziu P.O.H a v divadle MED pri SEŠ v Dolnom Kubíne. Má na starosti administratívne záležitosti a uhládzanie roztržiek v kolektíve. Jediná si našla čas na spomienku ako k nám prišla. Pracuje ako ekonómka v Kovohutách.

Jarmila Záňová– 1956 je vo Femine od samého začiatku. Pracovitá najzdravotnejšia zdravotná sestra, bola aj Lýbii, ale vrátila sa. Našťastie. Mali sme veľké obavy, či nám našu nádhernú prirodzenú blondínu Arabi vrátia. Má jedného syna Ondriša , obrovské srdiečko, liečiteľské schopnosti, veľkú záhradu, malý domček, kocúrika Murka a je niekoľko rokov šťastne voľná. Korene Zázrivá – Pribiš.

Ejka Jányová – 1956 inžinierka ekonómie, stará členka, účinkuje podľa potreby. Prepadla volejbalu a poisťovníctvu. Zbožňuje Karla Kryla, sama má nádherný hlas. Vydatá dlhé roky za jedného Števka, s ktorým má dve dcéry Nastenku a Sonku a od Sonky aj krásnu vnučku. Tiež je to osôbka, ktorá keď môže, vždy rada pomôže. Korene na Liptove.

Blanka Javoreková 1960 – čerstvá Magistra, vrchná sestra Dialýzy. V divadle služobne najmladšia, ale neskutočne aktívna na všetky strany. Dokáže bleskovo zabezpečiť všetky potrebné rekvizity . Je matkou jedného výtvarne nadaného syna, šikovná v kuchyni, v záhrade, proste všade. Má rada aj futbalový zväz aj červený kríž a všeličo iné. Je nezadaná. Korene horniaky – dolniaky.

Evka Lofajová– 1953 zakladateľka Feminy, predtým účinkovala c divadle pri ZK ROH v Nižnej,v Kubínskom prefíkanom divadle a natrvalo zakotvila vo svojej Femine. Už niekoľko rokov vedie aj Mladé divadlo Femina. Dlhé, predlhé roky svojimi umeleckými sklonmi trápi manžela Zdenka, teší sa z troch úspešných detí a štyroch krásnych vnúčat. Z ruchu veľkomesta sa utiahla na Srňacie, kde trávi celé dni sama so svojimi čivavkami, mačičkami a sliepočkami. Korene Liptov – Považie.

Ivica Míčeková– 1960 Bc. archivárka ako hrom. Prišla ku nám od vojakov s ktorými hrávala v divadle v kasárňach v Dolnom Kubíne. Kasárne padli a Ivka ostala natrvalo vo Femine. Je to výborná herečka, tanečníčka, moderátorka. Vo voľných chvíľach záhradkárči. Je voľná….

Janko Moľa– 1963(Komoľa, tak ho raz nazvali v novinách v článku, do ktorého informácie získavali telefonicky).Hudobník, spevák, herec, podnikateľ, manžel Evičky, otec dvoch dcér Lenky a Lucky a milujúci dedo jednej vnučky. Macher v domácnosti, kuchyni i nakupovaní. Zadaný!!!

Jožko Tomo 1955 – mladý inžinier elektrotechniky, je s nami skoro od začiatku. Keď som ho lanárila tak, za tým účelom, že potrebujeme hudobníka. Predstavte si a on aj hrá. Hrá nielen na gitaru ale hrá, aj ako herec. V mladosti ho susedy z dediny na Liptove pripravovali za pána farára. Jožko ich sklamal, ale dobre urobil, veď potom by s nami nebol a prišiel by o úžasnú kariéru . Otec dvoch synov a zadaný.

Scenáre píše Evka Lofajová
Režíruje celý kolektív

Čo všetko sme hrali

  • Filmové hviezdy
  • Filmové hviezdy
  • Boj proti neduhom
  • Ako zahnať nudu
  • Súťaž o spadnutý meteorit
  • Vysiela TV štúdio po drôte
  • V čom mal Jurko slabiny I. a II.
  • Estráda 1990
  • Mis hôr a lazov
  • Jano v Turecku
  • Vitajte nuly
  • Prijechala ABBA
  • Maruška a trinásť mesiačikov
  • Prečo nie sú ženy rovnaké
  • Mrázik

 

/ 2946 Articles

Red

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).