Od poézie k divadlu v Oravskom múzeu

Značky: , , , , ,

45.HK_Malé poet.div.OM POH na vernisáži 45 HK v MsKS_FL (2) (640x403)

V Oravskom múzeu POH sa ešte v čase keď ostatné múzeá vykonávali čiste len muzeálnu činnosť začali organizovať kultúrno-spoločenské podujatia. Literárne večery. Ich pôvodcom bol riaditeľ múzea Peter Škrabák. Obklopil sa učiteľmi a kultúrnymi pracovníkmi, ktorí mali vzťah k umeleckému slovu. Ján Janovic, Ján Pečeňák, Katarína Kasalová, Otília Štepitová, Jozef Murín. Podujatia si hneď na začiatku našli svojich priaznivcov. Peter Škrabák bol okrem iného divadelný ochotník a spoluzakladateľ, organizátor celoslovenskej súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy – Hviezdoslavov Kubín.
Po odchode pána riaditeľa do dôchodku múzeum pokračovalo v jeho myšlienke. Pod vedením pracovníčky pre kultúrno výchovnú činnosť, Evy Lofajovej vzniklo v roku 1995 Poetické divadlo Oravského múzea.
Anna Bobčeková, Elena Buráková, Štefan Jakoby, Jozef Murín, Romana Šumská – Lenková, Otília Štepitová, Mária Muráňová, Daniela Trnovská, Pavol Koňuch, Jozef Strapec, Milena Zábrženská, ku ktorým sa pridali členovia divadla Femina Mária Daudová, Jarmila Záňová, Elena Jányová, Blanka Javoreková, Ján Moľa, Jozef Tomo, Ján Čillík, Ivica Míčeková a Eva Lofajová. Divadlo účinkovalo zväčša pri životných jubileách oravských literátov a ako úvodný program niektorých Hviezdoslavových Kubínov. Na Hviezdoslavovom Kubíne sa prvý krát objavilo v roku 1998 s hudobno-poetickým pásmom pod názvom Básnické prvjesenky. Toto hudobno-poetické pásmo v réžií Evy Lofajovej vzniklo pri príležitosti 130. výročia vydania Básnických prvjesenok Jozefa Zbranského .

46.HK_7 Sokyne od Strečna E.Lofajová_FL (2) (640x450)

Literárna historička Brigita Šimonová sa k hudobno-poetickému pásmu vyjadrila nasledovne: „Poetické divadlo pri Múzeu P.O.Hviazdoslava z Dolného Kubína ponúklo svojim hudobno-poetickým pásmom pripraveným k 130. Výročiu vydania Básnických prviesenok Jozefa Zbranského kultúrny a kultivovaný tvar z tvorby P.O.H. Zaujala ma pokora členov súboru k básnickému slovu, v ktorej sa premietla vysoká jazyková kultúra interpretov, zmysluplný ponor do textu básnika bez pátosu, ale ľudsky hrdo. Režisérka Eva Lofajová nešla cestou ohurovania inscenačnými prostriedkami, to, čo použila – kultivovaných interpretov slova, výborný klavírny sprievod so spevom, deti v prednese a speve textov P.O.Hviezdoslava a ponúkla divákom pohľad do života a tvorby nášho národného barda. Aj umelecko-náučné pásma majú svoje miesto na Hviezdoslavovom Kubíne. Najmä v takej podobe, ako to viedlo Poetické divadlo.“
Na celoslovenskej prehliadke divadelných hier s dedinskou tematikou v Trebišove sa predstavili s poviedkou M. Kukučína, Tichá voda v dramaturgickej úprave Evy Lofajovej, za ktorú získala Cenu za scenár. V roku 1996 na podnet niektorých detí, bývalých členov Detského divadelného súboru v Istebnom vzniká Malé poetické divadlo ( Zuzana Bardisová, Lucia Čillíková, Daniela Trnovská, Martina Chomová, Dušan Kubišta, Tomáš Konečný, Lucia Malíková, Miriam Malíková, Braňo Furinda, Michal Baňas, Andrej Mikolášik, Daša Lofajová, Linda Murínová, Jana Marková, Eliška Žákovičová, Táňa Lorencová, Silvia Karasková, A. Karasková, M. Medvecká, M. Pulmanová, Z.Adamcová, A. Dánaiová) prezentujúce výhradne tvorbu P.O.H. a oravských autorov (J. Matuška, M. Kukučín, A Habovštiak, Milo Urban).
Literárne večery získavajú nový rozmer, kedy dochádza k transformácií na predstavenie divadla poézie, kedy sa k poézii pridali javiskové a divadelné prostriedky, ktorých však hlavnú formu naďalej diktovala poézia.
Malé poetické divadlo prezentovalo svoju tvorbu na súťažných prehliadkach. Na okresných prehliadkach sa nikdy nevyhlo diskusii s porotou, čo vlastne divadlo poézie je a čo nie. Pochopenie pre svoje poňatie divadla poézie však vždy získalo na krajskej prehliadke, kde sa zúčastnilo tri krát a zároveň sa stalo víťazom krajskej prehliadky divadiel poézie Vajanského Martin. Trikrát sa zúčastnilo celoslovenskej súťaže Hviezdoslavov Kubín. V roku 2000 sa divadlo predstavilo na 46. Hviezdoslavovom Kubíne v kategórií divadiel poézie s inscenáciou Sokyne od Strečna na motívy Hviezdoslavovej básne Margita. Postavy sokýň stvárnili Eliška Žákovičová a Martina Chomová. V kategórií divadiel poézie si Malé poetické divadlo odnieslo za inscenáciu Sokyne od Strečna v réžií Evy Lofajovej, hlavnú cenu Národného osvetového centra a Cenu Spolku slovenských spisovateľov. Následne sa s touto inscenáciou predstavilo aj na Scénickej žatve v Martine.
Na 49. Hviezdoslavovom Kubíne sa predstavilo s inscenáciou Hrdoš, na motívy povesti J. Matúšku. Tragický príbeh lásky, ovplyvnený hrdosťou a slepou vierou. Pochvalu predsedu poroty Mikuláša Féhera získalo za spracovanie textu a navodenie pôsobivej atmosféry citlivým vokálom a viachlasom.
Doposiaľ poslednou inscenáciou s ktorou sa Malé poetické divadlo súťažne zúčastnilo na celoslovenskej prehliadke Hviezdoslavov Kubín, bola Zuzka Majerovie, na motívy básne P.O. Hviezdoslava, kde hlavnú postavu stvárnila vtedajšia študentka dolnokubínskeho gymnázia Lucia Durajová. Podľa mnohých ohlasov vrcholné predstavenie 50. ročníka Hviezdoslavovho Kubína a to najlepšie čo Malé poetické divadlo doposiaľ divákovi prinieslo. Aj napriek veľkému ohlasu a kladnému hodnoteniu poroty žiaľ divadlo hlavnú cenu nezískalo, preto sa členovia divadla rozhodli naďalej na súťažných prehliadkach nezúčastňovať.
Nesúťažne sa predstavilo na Hviezdoslavovom Kubíne s hrou Zuzička, na motívy Hviezdoslavovej básne Zuzanka Hraškovie, kde sirotu Zuzičku stvárnila Alžbetka Danajová.
Posledný krát sa Malé poetické divadlo predstavilo nesúťažne na 56. Hviezdoslavovom Kubíne s hrou Neprebudený, na motívy diela Martina Kukučína v réžií Evy Lofajovej.

Divadlá Poetické divadlo, Malé poetické divadlo a Femina sa stali súčasťou kultúrno-spoločenských podujatí Oravského Hradu ( Turzovské slávnosti, Nočné prehliadky, Rozprávkový hrad, Rozprávkový svet, Večery histórie, Tajomný hrad a iné.) Tu prezentovalo vlastnú tvorbu čerpanú z našej histórie a oravských povestí.
Prevažnú časť tohto zoskupenia tvorili gymnazisti a študenti obchodnej akadémie, ktorých si Eva Lofajová vychovávala tak povediac od malička. Postupným odchodom členov divadla na vysoké školy, začal zanikať aj súbor. Hviezdoslavov Kubín v minulosti produkoval významné osobnosti slovenskej divadelnej či televíznej scény. Žiaľ ani jedného z členov Malého poetického divadla nečakala cesta na dosky, ktoré znamenajú svet. Z najvýraznejších a najtalentovanejších členov sa stali právnici, medici či pedagógovia.
Aj napriek novej nastupujúcej generácií mladých divadelníkov sa nepodarilo obnoviť niekdajšiu zanietenosť členov pre divadlo poézie a sústredili sa prevažne na krátke divadelné scénky, ktoré boli súčasťou kultúrnospoločenských podujatí Oravského Hradu.
Teatrológia definuje divadelnú inscenáciu ako artefakt divadla, v ktorom je určujúci herecký výkon, končí sa poslednou akciou na javisku a zostávajú o ňom už len sprostredkované svedectvá vo forme kritík, fotografií alebo videozáznamov, zatiaľ čo sám artefakt vo svojej časovej a priestorovej podmienenosti prestal existovať.

Aj z tohto dôvodu je potrebné o podobných divadelných súboroch písať a pripomínať si ich činnosť, ktorou prispeli nielen do kultúrneho rozvoja svojho regiónu, ale aj k slovenskej amatérskej divadelnej scéne.

V Oravskom múzeu POH sa ešte v čase keď ostatné múzeá vykonávali čiste len muzeálnu činnosť začali organizovať kultúrno-spoločenské podujatia. Literárne večery. Ich pôvodcom bol riaditeľ múzea Peter Škrabák. Obklopil sa učiteľmi a kultúrnymi pracovníkmi, ktorí mali vzťah k umeleckému slovu. Ján Janovic, Ján Pečeňák, Katarína Kasalová, Otília Štepitová, Jozef Murín. Podujatia si hneď na začiatku našli svojich priaznivcov. Peter Škrabák bol okrem iného divadelný ochotník a spoluzakladateľ, organizátor celoslovenskej súťaže v umeleckom prednese poézie a prózy – Hviezdoslavov Kubín.
Po odchode pána riaditeľa do dôchodku múzeum pokračovalo v jeho myšlienke. Pod vedením pracovníčky pre kultúrno výchovnú činnosť, Evy Lofajovej vzniklo v roku 1995 Poetické divadlo Oravského múzea.
Anna Bobčeková, Elena Buráková, Štefan Jakoby, Jozef Murín, Romana Šumská – Lenková, Otília Štepitová, Mária Muráňová, Daniela Trnovská, Pavol Koňuch, Jozef Strapec, Milena Zábrženská, ku ktorým sa pridali členovia divadla Femina Mária Daudová, Jarmila Záňová, Elena Jányová, Blanka Javoreková, Ján Moľa, Jozef Tomo, Ján Čillík, Ivica Míčeková a Eva Lofajová. Divadlo účinkovalo zväčša pri životných jubileách oravských literátov a ako úvodný program niektorých Hviezdoslavových Kubínov. Na Hviezdoslavovom Kubíne sa prvý krát objavilo v roku 1998 s hudobno-poetickým pásmom pod názvom Básnické prvjesenky. Toto hudobno-poetické pásmo v réžií Evy Lofajovej vzniklo pri príležitosti 130. výročia vydania Básnických prvjesenok Jozefa Zbranského .
Literárna historička Brigita Šimonová sa k hudobno-poetickému pásmu vyjadrila nasledovne: „Poetické divadlo pri Múzeu P.O.Hviazdoslava z Dolného Kubína ponúklo svojim hudobno-poetickým pásmom pripraveným k 130. Výročiu vydania Básnických prviesenok Jozefa Zbranského kultúrny a kultivovaný tvar z tvorby P.O.H. Zaujala ma pokora členov súboru k básnickému slovu, v ktorej sa premietla vysoká jazyková kultúra interpretov, zmysluplný ponor do textu básnika bez pátosu, ale ľudsky hrdo. Režisérka Eva Lofajová nešla cestou ohurovania inscenačnými prostriedkami, to, čo použila – kultivovaných interpretov slova, výborný klavírny sprievod so spevom, deti v prednese a speve textov P.O.Hviezdoslava a ponúkla divákom pohľad do života a tvorby nášho národného barda. Aj umelecko-náučné pásma majú svoje miesto na Hviezdoslavovom Kubíne. Najmä v takej podobe, ako to viedlo Poetické divadlo.“
Na celoslovenskej prehliadke divadelných hier s dedinskou tematikou v Trebišove sa predstavili s poviedkou M. Kukučína, Tichá voda v dramaturgickej úprave Evy Lofajovej, za ktorú získala Cenu za scenár. V roku 1996 na podnet niektorých detí, bývalých členov Detského divadelného súboru v Istebnom vzniká Malé poetické divadlo ( Zuzana Bardisová, Lucia Čillíková, Daniela Trnovská, Martina Chomová, Dušan Kubišta, Tomáš Konečný, Lucia Malíková, Miriam Malíková, Braňo Furinda, Michal Baňas, Andrej Mikolášik, Daša Lofajová, Linda Murínová, Jana Marková, Eliška Žákovičová, Táňa Lorencová, Silvia Karasková, A. Karasková, M. Medvecká, M. Pulmanová, Z.Adamcová, A. Dánaiová) prezentujúce výhradne tvorbu P.O.H. a oravských autorov (J. Matuška, M. Kukučín, A Habovštiak, Milo Urban).
Literárne večery získavajú nový rozmer, kedy dochádza k transformácií na predstavenie divadla poézie, kedy sa k poézii pridali javiskové a divadelné prostriedky, ktorých však hlavnú formu naďalej diktovala poézia.

45.HK_Malé poet.divadlo pri OMPOH_vernisáž 45 HK (2) (640x411)

Malé poetické divadlo prezentovalo svoju tvorbu na súťažných prehliadkach. Na okresných prehliadkach sa nikdy nevyhlo diskusii s porotou, čo vlastne divadlo poézie je a čo nie. Pochopenie pre svoje poňatie divadla poézie však vždy získalo na krajskej prehliadke, kde sa zúčastnilo tri krát a zároveň sa stalo víťazom krajskej prehliadky divadiel poézie Vajanského Martin. Trikrát sa zúčastnilo celoslovenskej súťaže Hviezdoslavov Kubín. V roku 2000 sa divadlo predstavilo na 46. Hviezdoslavovom Kubíne v kategórií divadiel poézie s inscenáciou Sokyne od Strečna na motívy Hviezdoslavovej básne Margita. Postavy sokýň stvárnili Eliška Žákovičová a Martina Chomová. V kategórií divadiel poézie si Malé poetické divadlo odnieslo za inscenáciu Sokyne od Strečna v réžií Evy Lofajovej, hlavnú cenu Národného osvetového centra a Cenu Spolku slovenských spisovateľov. Následne sa s touto inscenáciou predstavilo aj na Scénickej žatve v Martine.

Na 49. Hviezdoslavovom Kubíne sa predstavilo s inscenáciou Hrdoš, na motívy povesti J. Matúšku. Tragický príbeh lásky, ovplyvnený hrdosťou a slepou vierou. Pochvalu predsedu poroty Mikuláša Féhera získalo za spracovanie textu a navodenie pôsobivej atmosféry citlivým vokálom a viachlasom.
Doposiaľ poslednou inscenáciou s ktorou sa Malé poetické divadlo súťažne zúčastnilo na celoslovenskej prehliadke Hviezdoslavov Kubín, bola Zuzka Majerovie, na motívy básne P.O. Hviezdoslava, kde hlavnú postavu stvárnila vtedajšia študentka dolnokubínskeho gymnázia Lucia Durajová. Podľa mnohých ohlasov vrcholné predstavenie 50. ročníka Hviezdoslavovho Kubína a to najlepšie čo Malé poetické divadlo doposiaľ divákovi prinieslo. Aj napriek veľkému ohlasu a kladnému hodnoteniu poroty žiaľ divadlo hlavnú cenu nezískalo, preto sa členovia divadla rozhodli naďalej na súťažných prehliadkach nezúčastňovať.

Nesúťažne sa predstavilo na Hviezdoslavovom Kubíne s hrou Zuzička, na motívy Hviezdoslavovej básne Zuzanka Hraškovie, kde sirotu Zuzičku stvárnila Alžbetka Danajová.
Posledný krát sa Malé poetické divadlo predstavilo nesúťažne na 56. Hviezdoslavovom Kubíne s hrou Neprebudený, na motívy diela Martina Kukučína v réžií Evy Lofajovej.
Divadlá Poetické divadlo, Malé poetické divadlo a Femina sa stali súčasťou kultúrno-spoločenských podujatí Oravského Hradu ( Turzovské slávnosti, Nočné prehliadky, Rozprávkový hrad, Rozprávkový svet, Večery histórie, Tajomný hrad a iné.) Tu prezentovalo vlastnú tvorbu čerpanú z našej histórie a oravských povestí.
Prevažnú časť tohto zoskupenia tvorili gymnazisti a študenti obchodnej akadémie, ktorých si Eva Lofajová vychovávala tak povediac od malička. Postupným odchodom členov divadla na vysoké školy, začal zanikať aj súbor. Hviezdoslavov Kubín v minulosti produkoval významné osobnosti slovenskej divadelnej či televíznej scény. Žiaľ ani jedného z členov Malého poetického divadla nečakala cesta na dosky, ktoré znamenajú svet. Z najvýraznejších a najtalentovanejších členov sa stali právnici, medici či pedagógovia.
Aj napriek novej nastupujúcej generácií mladých divadelníkov sa nepodarilo obnoviť niekdajšiu zanietenosť členov pre divadlo poézie a sústredili sa prevažne na krátke divadelné scénky, ktoré boli súčasťou kultúrnospoločenských podujatí Oravského Hradu.
Teatrológia definuje divadelnú inscenáciu ako artefakt divadla, v ktorom je určujúci herecký výkon, končí sa poslednou akciou na javisku a zostávajú o ňom už len sprostredkované svedectvá vo forme kritík, fotografií alebo videozáznamov, zatiaľ čo sám artefakt vo svojej časovej a priestorovej podmienenosti prestal existovať.

Aj z tohto dôvodu je potrebné o podobných divadelných súboroch písať a pripomínať si ich činnosť, ktorou prispeli nielen do kultúrneho rozvoja svojho regiónu, ale aj k slovenskej amatérskej divadelnej scéne.

Dáša Lofajová
foto: archív

/ 175 Articles

Ján Farský

Pridať príspevok

Your email address will never be published or shared and required fields are marked with an asterisk (*).